NÁKUPY


Veľmi dlho som rozmýšľala nad tým, či takýto článok vôbec písať a či ho pustiť do sveta. Asi všetci zero waste a im podobní ma budú nenávidieť, takže ak patríte do tejto skupiny, pre vaše duševné zdravie, radšej ani nečítajte, ale prekliknite sa rovno na ďalší post a ten, kto bude chcieť si tento článok prečíta a pochopí môj postoj k nakupovaniu. 

Keď idem na nákupy, nechodím tam s úmyslom minúť všetky svoje úspory a pokupovať kadejaké nepotrebné somariny. Stále si hovorím, že keď sa mi niečo zapáči a bude rozumné si to kúpiť tak nech. Nenakupujem plánovane, ale ani bezhlavo bez premýšľania. A asi ako všetky nákupné maniačky milujem zľavy. Nepatrím do skupiny boháčov, ktorý nepozerajú na to koľko peňazí vyhodia len tak. Každý svoj nákup vopred zvážim a porozmýšľam, či sa mi oplatí minúť peniaze na danú vec.  


Kúpiť si tričko, či šaty za zlomkovú časť pôvodnej ceny je pre mňa naozaj dobrá kúpa. No najskôr, predtým než si niečo kúpim si zodpoviem tieto otázky. Potrebujem daný kúsok? Vynosím ho? Je naozaj kvalitný a nerozpadne sa mi po prvom použití? Hodí sa mi do šatníky? Pokiaľ si rozumne odpoviem na tieto otázky, danú vec si kúpim. Takto to býva skoro pri každom nákupe. A hlavne väčšinu kúskov oblečenia, si kupujem v zľave a každý naozaj dokážem vynosiť. Množstvo zliav poskytuje aj potrál so zľavovými kúpónmi.


Hoci som skôr šatový tip, mávam aj dni, kedy sa mi nechce „parádiť“ a rada si oblečiem pohodlné rifle. Okrem toho nohavice veľmi nerada skúšam, pretože mám problém si na svoju postavu kúpiť dobre padnúce nohavice. No čo sa týka ich kúpy, pôvodná cena nohavíc sa skoro vždy rovná niekoľko násobku tej vo výpredaji. Áno, ja si uvedomujem, že tie nohavice zrejme ušili biedne platení zamestnanci tovární niekde v Pakistane, ale tým, že prestanem nakupovať vo fast fashion obchodoch celý svet nespasím. Samozrejme, mohla by som radšej nakupovať v sekáčoch a tak šetriť našu planétu od zbytočného oblečenie, ktoré sa deň čo deň vyrába a mnoho z neho skončí niekde v spaľovni, pretože sa nepredá. Dôležitejšie je, ale prehovoriť k obchodom a značkám, aby toto nadbytočné oblečenie darovali niekde, kde ho naozaj potrebujú, do detských domovov, sociálne slabších rodín, alebo rozvojových štátov. To je to, nad čím by sa ľudia, ktorí na to majú dosah mali zamyslieť a nie teraz za každú cenu prestať nakupovať nové oblečenie. A keďže si vážim každý jeden kúsok v mojom šatníku aj napríklad mikinu za pár eur, neplytvám s ním a nevyhadzujem ho. Využijem ho až do posledného razu kedy si ho oblečiem, buď následným darovaním alebo prešitím, prípadne prerobením na niečo iné. Prakticky sa dá využiť každý kus oblečenie, aj potom čo už nositeľné nie je a môžeme ho použiť na rôzne handry, ktoré si nemusíme kupovať, alebo ušiť z neho oblečenie napríklad pre psíka. Aj náš Monty má oblečenie ušité zo starých hrubých ponožiek, ktoré mali krásny nepoškodený lem a tak sa nevyhodili zbytočne. 


Ďalším spôsobom ako sa dá nakupovať, sú „dizajnérske kúsky“, ak ich vôbec takto môžem nazvať. Veľa návrhárov prezentuje „svoje“ výrobky ako vlastné, no mnoho z nich má iba krajčírov, ktorí im dané kúsky ušijú a ďalej upravujú. Popravde ani tí nie sú dostatočne platovo ohodnotení za túto mravčiu prácu, ale o tom už nehovorí nikto. Hlavne, že je to značka a za tú sa platí.
No každopádne myslím si, že rozumný človek si vie zodpovedne zhodnotiť, aký spôsob nákupov je preňho ten pravý a tak, či tak nenakupuje zbytočne hlúposti len preto, že na to má. Napríklad celý tento môj outfit je z výpredajových alebo akciových kolekcií a od hlavy po päty som oblečená spolu za 40 eur. Konkrétne Lotto botasky, vyšívané rifle z Reserved, jednofarebné tričko F&F, prechodná bundička z C&A, neznačková crossbody kabelky z nejakého výpredaja a okuliare z Aliexpressu.

 Bonnet.ka

Menovky: ,
loading..

Žiadne komentáre

Prihlásiť na odber: Zverejniť komentáre (Atom)