ZATVÁRAME, KAPITOLA 4

Projekt máme, stavebné povolenie vydané a právoplatné, základy postavené, hypoteká vybavená... Človek by povedal, že to najťažšie a najzložitejšie už máme na sebou a teraz, už vďaka peniazom z banky, postavíme dom rýchlosťou blesku.

Áno, vďakabohu hypotéku sa nám podarilo dostať, aj s bankou sa zatiaľ bezproblémovo komunikuje a peniaze prichádzajú vtedy, kedy ich potrebujeme. Hrubá stavba rastie a ja sa teším vždy, keď vidím postavený nový rad tvárnic na našom dome. Na stavbe som v každú voľnú chvíľu a stále tam idem s očakávaním, ako sme asi pokročili. Za pol roka sa nám, alebo teda stavebnej firme, podarilo z holého pozemku vybudovať plnohodnotnú novostavbu podľa našich predstáv. Práce postupovali relatívne podľa plánov, no našim malým "tajným snom" bolo, aby sme stavbu do konca roka 2020 celú uzavreli.


Keď ma sledujete na Instagrame, kde som ako Bonnet.ka, v uložených príbehoch môžete vidieť, ako naša stavba rástla a vlastne ešte stále rastie, keďže nie sme a ani tak skoro nebudeme na konci. Hoci sme si dali postaviť hrubú stavbu kompletne jednej stavebnej firme a my sme nemuseli pohnúť ani len prstom, na stavbe sme boli stále keď to šlo. Fotili sme si pokroky, veľa sa pýtali (teda hlavne ja, keďže rástlo TO, čo som nám nakreslila) a tešili sa na náš nový dom. Počas hrubej výstavby nám do karát hralo aj počasie. Leto bolo celkom dlhé, samozrejme nesmeli chýbať ani horúčavy v tom najmenej vhodnom čase, keď nám zaliali základovú dosku, ale nechýbali ani daždivé dni, po ktorých sme pravidelne zametali všetkú tú vodu, ktorú nám do "domu" napršalo, ale ani to nás neodradilo od toho, aby sme to robili s radosťou a "napomáhali" tak robotníkom, ktorí po príchode na stavbu už sušiť nemuseli a mohli murovať ďalej. Stále sme sa totiž spoliehali na to, že do konca roka sa im podarí stavbu zastrešiť a tak pomyselný checkpoint číslo 2 splníme. Vtedy sme ešte ani len netušili, ako to do konca roka zvládneme.


Mesiace ubiehali závratnou rýchlosťou a keď som pár dni na stavbe nebola, všetko sa veľmi rýchlo menilo a stavba nám rástla pred očami. V polovici júla sme začali so základmi, v auguste už polievali dosku a v septembri nám rástli múry. Niekde v polovici tohto procesu sme narazili na problémy s hypotékou, o ktorých som vám písala
TU, no nakoniec sme to zvládli. Boli sme šťastní, keď nám začiatkom novembra poskladali strechu a my sme vedeli, že do zimy máme zakryté. To či by sa už dokončil celý strešný plášť ma vtedy až tak nezaujímalo, pretože som vedela, že nám viac nebude pršať do domu a my už po niekoľký krát nebudeme musieť behať s metlami pomedzi izby a vyháňať všetku vodu von. Áno, táto práca ma síce celkom bavila, ale steny teda už žiadnu nadbytočnú vlhkosť nepotrebovali.


Rozmery okien a dverí boli teda presne definované a stavebné otvory bolo možné prísť vymerať. S maličkou dušičkou sme kontaktovali "oknárov", ktorých som precízne (rovnako, ako všetkých ostatných) vybrala vopred. Potešili sme sa, keď nám dali nádej, že okná budú do Vianoc vyrobené a dodané na firemný sklad, odkiaľ nám ich prídu namontovať, keďže sme na poslednú chvíľu vystlihli úplne posledný tohoročný termín objednávok. Niekto by povedal náhoda, ja vravím osud, ktorý zariadil, že to tak proste malo byť. Rovnako sa nám podarilo vymáknuť aj výrobu garážovej brány a tak nám neostávalo nič iné, len čakať.

Posledné dni pre Vianocami a to 21., 22. a 23. nám vďaka dobrému počasiu a včasnému doručeniu objednávok prišli namontovať okná a bránu. Bol to ten najlepší vianočný darček, ktorý nás mohol potešiť, a v ktorý sme ani nedúfali, že sa takto podarí. Celú stavbu sme tak zvládli zatvoriť a my sme už nemuseli riešiť dážď, či prípadný sneh v interiéry.

 Bonnet.ka 

Žiadne komentáre