HODNOTY


Ľudia sú naozaj divné tvory. Namiesto toho, aby žili svoj vlastný spokojný život, stále niečo (alebo niekoho) riešia. Ale má to vôbec zmysel?

Svet nie je dokonalý a v poslednej dobe už teda vôbec. Často nás ale v živote zasiahnu rôzne situácie, ktoré nás prinútia prehodnotiť naše fungovanie a ovplyvnia našu existenciu. Väčšinou si mnoho vecí neuvedomujeme a berieme ich ako samozrejmosť. Mám prácu, som zdravý, mám strechu nad hlavou, zarábam dosť peňazí (alebo relatívne dosť na to, aby ma uživili) a môžem si dovoliť aj nejaké drobnosti pre potešenie. Tieto záležitosti, ale nie sú tak úplne bežné pre každého, hoci bežní ľudia ich tak berú a namiesto toho, aby si toto všetko vážili, tak sa zvyknú porovnávať. Neviem, či je tento problém vyslovene "slovenský", ale povedala by som, že prevažne áno.




 Sused si kúpil nové auto, tak ho chcem aj ja. Kamarát zarába o 5 eur viac, tak by som chcel aj ja, hoci som so svojim platom spokojný. Brat išiel na dovolenku na Seychelly, tak chcem ísť tiež, veď čo, som o niečo horší ako on? Popravde mám ale pocit, že táto závistlivosť je v prevažnej časti také niečo "naše" slovenské, čo vidieť na každom rohu, či v každej rodine. Závidia sa dokonca aj veci, ktoré by sa teda vôbec nemali. Rôzne choroby, či "defekty", kvôli ktorým majú dané osoby nejaké ústupky, či výhody. Ústupky, ktoré sú malým plusom pre človeka, ktorý to už napriek tomu má svoj život nejak postihnutý a sťažený. Prečo ako ľudia nehľadíme iba na seba? Áno je dobré sa porovnávať v rámci medzí, pretože nás to posúva vpred a snažíme sa tak byť lepší a úspešnejší, no je fajn vedieť kde je hranica.

 


Keď už som spomenula tú hranicu zastavím sa aj pri tejto téme. Posledné dni a týždne sa ku nám hrnú davy utečencov, ktorí museli ujsť zo svojej krajiny, zo svojich domovov a zanechať všetko na čom celý život pracovali iba tak. Mnohí idú do neznáma a nevedia ani kde skončia a aký osud na nich čaká. Ľudia (ktorí môžu a vedia) sa snažia pomôcť oblečením, jedlom, či strechou nad hlavou aj napriek tomu, že nevedie do kedy u seba týchto utekajúcich ľudí budú mať. Pomôcť sa snažia rôzne firmy, združenia, či organizácie a vždy sa nájde niekto, kto dokáže závidieť aj týmto zúboženým bytostiam. Veď oni dostali niečo zadarmo a on nie. Ale to, že obrovská časť z nich sa už nebude mať kam vrátiť a prišli o všetko čo si budovali, to už nik nevidí. Pozrite sa teda na seba. Ste si istý, že závisť môže vyprodukovať niečo dobré? Uvedomujete si to, čo máte a ste si vedomí, že to nie je samozrejmosť? Že máte miesto, kde sa môžete každý deň bezpečne zložiť a z chladničky na vás vyskakujú potraviny? Prehodnoďte si svoje priority a hodnoty a keď sa už chcete porovnávať, pozrite sa najskôr na tých, ktorí to všetko čo vy máte nemajú a bohužiaľ za to nemôžu.

 

Bonnet.ka

Fotila: Andrea Nagyová

Šaty, spolupráca: Bonprix

 

 

 

 

Žiadne komentáre