Nikdy som nejaké známky tehotenstva neriešila. Najznámejším príznakom, o ktorom väčšina vie, je vynechanie menštruácie, čo sa tiež na pár výnimiek udiať nemusí. Keď sa ma však moja doktorka začala na niektoré príznaky pýtať, zistila som, že na mňa všetko sedí.

 Na začiatku tehotenstva som nebadala takmer žiadne zmeny. Začalo ma pobolievať v podbrušku, rovnako ako to asi väčšina dievčat má pred alebo na začiatku menštruácie, tá však stále neprichádza, no nechcela som sa predčasne plašiť, ako som vám už písala v predošlej časti. Na prvej, alebo skôr nultej kontrole som si však uvedomila aj ďalšie znaky tehotenstva. Chodila som strašne veľa cikať, čo sa v mojom prípade teda často nevidí a mala som brutálne precitlivelé, až na dotyk bolestivé prsia, ktoré boli pre mňa rovnakým prekvapením, no podľa doktorky ďalším typickým príznakom tehotenstva. Okrem toho sa mi o niečo zhoršila moja pleť a v okolí úst sa mi začali objavovať malé vyrážky, ktoré som doteraz nezvykla mať. Keď si trošku pogoolite, dočítate sa, že vyrážky alebo akné v oblasti úst spôsobuje hormonálna nerovnováha, menštruačný cyklus a aj spomínané tehotenstvo, čo by mohlo byť v mojom prípade všetko vysvetľujúce. Možno si po čase uvedomím aj nejaké ďalšie príznaky, no tieto zatiaľ prevládajú nad všetkými ostatnými.

1.6.2022 Dnes je ten deň. Deň, kedy by sa už na ultrazvuku malo dať jasne overiť to, či naozaj som tehotná (zároveň je dnes aj deň detí, čo je tak trochu symbolické). Na kontrolu idem ešte ráno pred prácou a hoci trošku so strachom, neviem sa jej dočkať. To, že ma predbehla jedna pani v čakárni mi na nervozite nijak nepomáha, no snažím sa upokojiť a stále veriť v to, že bude všetko v poriadku a naše vymodlené bábätko sa ukáže... A áno, naozaj sa tak stalo a všetko značí tomu, že čakáme bábätko. Momentálne sú však moje pocity neurčité, čakala som, že pustím slzu alebo bude "skákať" od radosti, no stále však nie som hlavou v oblakoch a snažím sa byť racionálna. Popravde si ešte ani neuvedomuje, že vo mne rastie nový život. Späť ale ku kontrole, vedela som, že ak sa tehotenstvo potvrdí, čaká ma odber krvi, no 5 ampuliek ma celkom dosť vydesilo, ale nič čo by sa nedalo pre tento zázrak zvládnuť. Budem teda čakať na výsledky a rovno sa idem objednať na kombinovaný test, ktorý sa odporúča v 13. týždni.

Aktuálne však rozmýšľam nad tým ako a hlavne kedy to poviem Marekovi. Viem, že bude nadšený pretože obaja sme na tento moment úpenlivo čakali a ja som si už pri prvom náznaku tehotenstva vymyslela, ako mu túto novinku oznámim. Chcela som to spojiť s jeho narodeninami, no teraz neviem, či dovtedy vydržím, vlastne viem, nevydržím. Je to ešte dosť veľa týždňov a ja by som mu to asi najradšej povedala hneď. Nechcem ale dopredu plašiť a určite počkám aspoň na výsledky krvi (teda aspoň dúfam, že to dovtedy vydržím) a možno by som to mohla zvládnuť, až po ďalšiu kontrolu, kde by mi mohli dať prvú fotku. Viete, taký ten rukolapný dôkaz, ktorý mu môžem ukázať. S oznamovaním rodine a všetkým ostatným chcem ale počkať, čo najdlhšie to bude možné. Chcem, aby to bolo také naše malé tajomstvo a absolútne ma nezaujímajú žiadne nechcené rady ani tipy mudrlantov. Uvidíme teda, ako dlho to bude možné utajiť a či sa nikto z nás neprekecne skôr, než by som chcela, no zatiaľ ostávam pozitívne naladená a teším sa na túto etapu.

Bonnet.ka