7.9.2022 Prvý polčas je už pomaly za mnou, no o mojom tehotenstve ešte stále takmer nikto netuší. Na oznámenie sme chceli počkať minimálne do 3D ultrazvuku, aby sme vedeli, že je všetko v poriadku, no ani teraz zatiaľ stále nemám za potrebu to niekomu vešať na nos.

Som na konci 13. týždňa a pomaly prechádzam do druhého trimestra, no necítim sa najlepšie. Z večera do rána som neskutočne slabá, celé telo ma bolí a ledva dokážem fungovať. Keďže je Marek v práci, musím všetko zvládnuť sama, no s pribúdajúcimi hodinami mi odchádza aj posledná energia a ja už viem, že toto neprejde len tak.

 Steny vymaľované, vypínače a zásuvky osadené, už len bývať, či?

Tehotenstvo je krásne, ba čo až najkrajšie obdobie v živote ženy. No myslím si, že okrem mňa, by malo k týmto slovám námietky hneď niekoľko mamičiek, ktoré si týmto všetkým muselo prejsť, preto keď počujem slová, ako najkrajšie obdobie v živote ženy, oblieva ma studený pot.

Ani neviem ako rýchlo to zbehlo, no prvý trimester je už takmer za mnou. Momentálne o mojom tehotenstve zatiaľ nikto nič netuší, jediný, kto je "v obraze" je Marek, ale o tom, ako som mu túto našu novinku oznámila už viete z minulého denníka č.5 a z videa na Instagrame.

Konečne je to tu. Ten deň, kedy sa chystám Marekovi oznámiť, že čakáme bábätko. Celé som si to naplánovala a dúfam, že sa môj plán podarí a zvládnem to aj tajne zdokumentovať. To či sa mi to podarilo, už zrejme asi viete a videli ste to na Instagrame, no ak nie, môj plán je nasledovný.