Na čerstvé mamičky je v dnešnej dobe pôsobiaci veľký tlak ohľadom kojenia po pôrode. Niektorým to ide bez problémov, iné sa potrápia no rozbehnú a ďalším sa to nepodarí vôbec.  Ja som si tým taktiež prešla a vnímala som to tak, že žena jednoducho kojiť musí stoj čo stoj. 

Druhý trimester je už takmer na konci a ja sa pomaly začínam pripravovať na materskú. Neviem sa dočkať posledného dňa v práci a hoci sa nemám na čo sťažovať, moje tehotenské stavy mi už dávajú celkom dosť zabrať.

Mám pocit, že tieto týždne idú strašne pomaly, alebo je to len preto, že ja sa stále teším na ďalšiu poradňu a tak len odpočítavam dni. Tento týždeň to už ale bolo konečne tu a ja som naše bábätko opäť videla na ultrazvuku. Po mesačnom rozdiely sa mi už zdalo mega veľké oproti tomu, čo to bolo predtým, ale veľký ultrazvuk nás čakal až na ďalší deň.

 7.9.2022 Prvý polčas je už pomaly za mnou, no o mojom tehotenstve ešte stále takmer nikto netuší. Na oznámenie sme chceli počkať minimálne do 3D ultrazvuku, aby sme vedeli, že je všetko v poriadku, no ani teraz zatiaľ stále nemám za potrebu to niekomu vešať na nos.

Som na konci 13. týždňa a pomaly prechádzam do druhého trimestra, no necítim sa najlepšie. Z večera do rána som neskutočne slabá, celé telo ma bolí a ledva dokážem fungovať. Keďže je Marek v práci, musím všetko zvládnuť sama, no s pribúdajúcimi hodinami mi odchádza aj posledná energia a ja už viem, že toto neprejde len tak.

 Steny vymaľované, vypínače a zásuvky osadené, už len bývať, či?