PRIZNANIE, DENNÍK Č.1

25.3.2022 Nie vždy ide život podľa predstáv a všetko sa nedá naplánovať tak, ako by som chcela. A toto je asi presne to, čo ma zožiera. Milujem svoj život, milujem mojich rodičov, ktorým som sa narodila, pretože sú tí najlepší rodičia na svete a rovnako milujem aj môjho manžela, s ktorým sme sa našli jeden pre druhého. Nemám sa na čo sťažovať, pretože žijem život, ktorý by si prialo mnoho ľudí. Niekto by si povedal, že mám všetko čo chcem, no viem, že mi niečo chýba.

 

Môj život som mala naplánovaný. Všetko šlo doteraz podľa predstáv a ja som sa nemala na čo sťažovať. Vyštudovala som to čo som chcela, počas vysokej školy som sa vydala, presne v tom čase, ako som si to predstavovala, čiže medzi bakalárskym a inžinierskym stupňom štúdia. Popri práci na diplomovke som si nakreslila náš vysnívaný dom, na ktorom sa začalo pracovať hneď, ako to šlo a všetky povolenia to umožňovali. Dokonalý ideál, dokonalého života. Všetko išlo podľa predstáv, plány sa plnili a ja som si postupne odškrtávala splnené body z môjho nalinajkovaného harmonogramu. Po zabývaní sa, bol ďalší plán jasný, no tu nastal zlom. Zlom v mojom zozname prianí a želaní, ktorý som ja (a ani nikto iný) nedokázala ovplyvniť a to ma začalo zožierať. Ja ako človek, ktorý si ide životom po jednotlivých checkpointoch, som zrazu narazial na "chybu", chybu v matrixe. V čase, keď píšem tieto riadky a slzy sa mi kotúľajú po lícach, ešte ani neviem, či budem schopná môj (náš) príbeh niekedy zverejniť, no viem, že tieto slová ma "oslobodia" a posunú vpred.

 

Poďme teda po poriadku. V čase, keď sme sa zabývali a obaja sme s Marekom mali stabilnú prácu, rozhodli sme sa, že je ten správny čas. Čas si založiť plnohodnotnú rodinu. Máme kde bývať, sme relatívne dobre zabezpečení a presvedčení, že dokážeme uživiť ešte jedného človeka. To, či sme na to pripravení, si ale byť istí nemôžeme, no to ale asi ani nikdy nebudeme. Musíme sa ale stotožniť s tým, že je to niečo, čo by zmenilo naše životy už navždy, no sme odhodlaní sa na túto cestu podujať. Tu ale nastal problém. Ako som už spomínala, nie vždy ide všetko podľa predstáv a teda aj u nás, v našom doteraz dokonalom naplánovanom živote, narazila kosa na kameň.

 

Tehotenstvo, alebo skôr problémy s otehotnením je téma, o ktorej sa tak veľa nehovorí, no zistila som, že veľa ľudí trápi. V živote vidím veľa párov, kde žena otehotnela úplnou náhodou a neplánovane. Veľa týchto párov aj v našom okolí sa vďaka tomu, alebo skôr len kvôli tomu vzali, či ostali tvoriť pár a sorry za úprimnosť, no niekoľko z nich by s určitosťou spolu neostali, ak by sa takáto "nehoda" nestala. K tomu sa ale ďalej nechcem vyjadrovať, lebo by som sa len zbytočne opäť rozcítila. Nič to ale nemení na tom, že je na svete množstvo dvojíc, ktoré by aj otehotnieť chceli, no jednoducho sa im nedarí. Práve preto je téma tehotenstvo tak trochu tabu, no zároveň aj častou nevhodnou pripomienkou, či otázkou v živote páru (bez ohľadu na to či sú manželia, alebo spolu len žijú, či plánujú budúcnosť, alebo napríklad deti nechcú).

 

Ako ľudia sme vystavení stresu a tlaku. Tlaku na to, aby sme sa zamestnali a budovali si kariéru, vedeli si zabezpečiť vhodné životné podmienky, no zároveň popri tom aj vek (hlavne teda žien) neúprosne letí. Keď už ale toto všetko, ako žena, či pár dosiahneme, spoločne sa rozhodneme, že je ten správny čas splodiť potomstvo a tu je ten zádrhnel. Každý si myslí, že sa to jednoducho podarí, ako sa hovorí, na prvú šupu. Áno aj ja, alebo vlastne my sme si to mysleli, no prekvapenie však nastalo, keď sme zistili, že to tak nie je. Niekoľko negatívnych tehotenských testov, kedy ostali len oči pre plač neminulo ani mňa. Nechápala som to a nedokázala som tomu pochopiť. Prečo sa nám nedarí? Prečo práve my sme pár, ktorý neotehotnel hneď pri prvom pokuse? Prečo....? Dookola som si kládla tieto otázky a vždy, keď som sa dozvedela o nejakej kamoške, či úplne cudzej žene, ktorá oznámila tehotenstvo zavalil ma pocit úzkosti a smútku. Smútku z toho, že už by som aj ja chcela bábätko a jednoducho tomu tak ešte nie je. Plakala som bežne pri filmoch, či videách, kde sa objavili malé deti, či tehotné ženy a Marek sa ma snažil vždy upokojiť a uistiť v tom, že určite raz a čoskoro príde aj náš čas. Ako ja vždy hovorím, všetko sa deje z nejakého dôvodu, no dôležité však bolo naučiť sa s tým žiť a spracovať túto skutočnosť, že sa ešte neudialo to, čo obaja tak veľmi chceme.

 

 Bonnet.ka

 Fotila:  Klaudia Kirschner Photography

Žiadne komentáre