Druhý trimester je už takmer na konci a ja sa pomaly začínam pripravovať na materskú. Neviem sa dočkať posledného dňa v práci a hoci sa nemám na čo sťažovať, moje tehotenské stavy mi už dávajú celkom dosť zabrať.

 Bolesti krížov mi teda vôbec neustúpili a vracajú sa každý deň počas sedenia za počítačom a následne po návrate domov z práce. Celodenné sedenie mi zrejme vôbec nijak neprospieva a preto sa veľmi teším, keď už budem doma. Okrem toho som bola už bola na glukózovom tolerančnom teste na cukrovku, z ktorého som mala značný rešpekt. Od začiatku tehotenstva mám totižto výraznú chuť na skladké, ako som vám už spomínala. Naozaj neprejde deň, kedy by som nesiahla po nejakej sladkosti a moja doktorka ma dokonca hneď upozorňovala na sprísnené normy cukru pri vyšetrení. Evidovala som túto informáciu, no keď si moje telo pýtalo cukor, stále som si ho dopriala a tak som aj na test išla s menším strachom, no žiadne zlé výsledky som si nepripúšťala. Všetko teda prebehlo bez problémov a tehotenská cukrovka mi zistená nebola, za čo som nesmierne vďačná. Hoci tri hodiny bez jedla a tri pichania do žily ma dosť zmohli.

V tomto trimestri nejaké ďalšie zmeny nevnímam. Stále som strašne precitlivelá a pomaly si začínam uvedomovať, že naše vytúžené bábätko bude už čoskoro na ceste k nám. Od zhruba 22. týždňa som začala cítim prvé pohyby, ktoré som najskôr ani nevedela identifikovať, no keď sa však začali prejavovať opakovane a spôsobovali mi hrbolčeky na brušku, bolo už jasné, že sa bábätko začína hlásiť a niekedy mi to dá značne najavo diskotékou v bruchu. Vďaka tomu si však aj my uvedomujeme, že už je tu takmer s nami a z malej machuľky na ultrazvuku je už kompletný človek.

Bonnet.ka