Som stará škola. Hoci by každý povedal, že čím mladší človek, tým viac preferuje moderné technológie, v mojom prípade tomu tak úplne nie je, a to sa prejavilo aj na organizácii môjho času.

 Nie som už úplne najmladšia a tak všetko čo si nezapíšem, ako by ani neexistovalo. Preto, už koncom roka obkukávam kadejaké diáre a hľadám pre seba vždy ten najkrajší a najpraktickejší. Dnes už sú určite typy ľudí (a možno aj vy medzi nich patríte), ktorí musia mať všetko v online podobe a najlepšie priamo zdieľané na niekoľkých zariadeniach, alebo s viacerými členmi domácnosti. Ja som však úplne odlišný prípad. Ja potrebujem, alebo skôr by som povedala, že  preferujem, „starú“  klasiku. Nič viac ako papier a pero pre mňa neexistuje a vždy si všetko zapisujem. A aj keď sa občas stane, že nemám práve svoj diár po ruke, siahnem po poznámkach v telefóne, ktoré si aj tak vždy prepíšem na papier.

Diáre používam už od svojich školských čias, kedy som si zapisovala rôzne písomky alebo projekty do školy. Aj na výške sa táto moja „zodpovednosť“ ohľadom poznámok zúžitkovala. Ideálnu voľbu v tomto období pre mňa predstavoval študentský diár na celý školský rok. Všetky termíny skúšok som mala pozapisované a s radosťou som si ich po úspešnom absolvovaní vyškrtávala. Hneď ako som nabehla do pracovného tempa, prvá vec, ktorú som si po podpísaní pracovnej zmluvy zaobstarala, bol na prekvapenie diár. Hoci som doma mala nedatované diáre, do ktorých môžete začať plánovať hneď kedykoľvek, boli dosť veľké a ja som potrebovala malý praktický diár, na každodenné nosenie v kabelke, avšak s dostatočným priestorov na rôzne poznámky. Úplne vhod mi padol 18 mesačník od Albi, ktorý začínal presne dňom môjho nástupu do práce. Žeby to bolo znamenie? Náhody predsa neexistujú. Ak sa však chystáte používať diár nie práve na nový rok, ale v niektorý atypický týždeň, je pre vás nedatovaná verzia ideálnou voľbou. Môžete svoje poznámky začať písať kedykoľvek v roku a rovnako si tomu prispôsobiť aj značenie týždňov v kalendári.

Pre niekoho výhoda, no pre mňa skôr dilema bolo množstvo rôznych dizajnov, z ktorých som si nevedela vybrať. Vyhralo však moje romantické ja a ako som aj na začiatku tipovala, zvolila som si jemný, avšak veľmi moderný kvetinový vzor. Ďalšia dôležitá vec (okrem vzhľadu), ktorá pre mňa v diári nesmie chýbať je šnúrka na rýchle zorientovanie sa v čase, prípadne odtrhávacie rožteky strán. Okrem toho má väčšinou aj každý z diárov na posledných stránkach voľné miesto na vaše poznámky, či adresár kontaktov, čo je veľké plus. Pri nie práve pevných väzbách, ma vždy poteší gumička, s ktorou si diár pomyselne uzavriem a tak sa mi ani pri násilnom hrabaní v kabelke neroztvorí a nepokrčí. Preto bol pre mňa milým prekvapením luxusný diár od Albi práve s takýmito gumičkami. Vonkajšie prevedenie je vo veľmi príjemnom materiály hneď s niekoľkými rozdelenými kalendármi, ktoré si viete počas rokov vymieňať a ušetríte tak nie len prírodu, ale aj vašu peňaženku. Okrem toho si do tohto obalu viete okrem kalendára s týždenným plánovaním vložiť aj poznámkové listy s prázdnymi stranami, ktoré vám nahradia ďalší zbytočný zošit navyše a po zapísaní ich jednoducho vymeníte za nové. Malým bonusom je aj priestor na vizitky, ktoré nebudete musieť tak ako ja nosiť v samostatnom vizitkári.

Keďže som človek, ktorý chce mať všetko zorganizované do poslednej bodky a mať o všetkom prehľad, musím si každú maličkosť vždy zapísať. Či už sa jedná o nejaké dôležité stretnutia, alebo nápady na články, stále si to píšem. Nemám v hlave plánovač a nie vždy si tam dokážem všetko udržať. Diár je jednoducho „must have“ a bez neho si svoje fungovanie nedokážem predstaviť. Asi ako všetkým, aj mne sa stáva, že občas zabúdam a tak mi neostáva nič iné, ako si každý postreh značiť, či zapisovať a preto najpraktickejšia voľba diára je tá s perom vo vnútri. Ďalším skvelým pomocníkom pri organizovaní môjho času sú rôzne fixky, farebné perá, či zvýrazňovače. Všetky dôležité poznámky si poctivo vyznačujem a vďaka tomu mám absolútny prehľad.

Najdôležitejší je pre mňa time manažment a dodržiavanie stanovených termínov. Nepoznám slovo neskôr a tak, ako neznášam meškať, nemám rada ani odkladanie si povinností. V tomto som však tak trochu „cvok“. U mňa slovo neskôr neexistuje a vždy potrebujem všetko dokončiť v predstihu. Som schopná nejesť, nepiť a nespať, len aby som dokončila to, na čom práve pracujem. Veď predsa čím skôr skončím, tým viac voľného času budem mať potom nie? Ako ste na tom VY? Dodržujete deadliny alebo si nechávate veci na inokedy?

 Bonnet.ka

Spolupráca s ALBI