Predstava venčenie s Montym v jednej ruke a kočiarom v druhej ma už v hlave desila, ​pretože povaha jacka russela sa u Montyho nezaprie a ja by som rozhodne jednou rukou neukočírovala psa a druhou dieťa. Neostalo nám teda nič iné, než začať uvažovať o nosiči, pretože viazanie šatky u nás nepripadalo do úvahy. Najhor​š​ie bolo však prísť na to, aký nosič zvoliť, aby bol vhodný pre bábo a zároveň mne aj jemu v ňom bolo pohodlne. Našla som si teda "nosiacu" skupinu na Facebooku odkiaľ som si prvé nosiče na skúšku požičala a zistila, ktoré pre nás tie pravé nebudú a skončila s nosičom od susedov. ​Nie je totižto nosič ako nosič a nie každému sadne to isté, čo som najskôr ani netušila. Neviem k čomu by som tento výber vedela prirovnať, no určite vám odporúčam si nájsť takúto skupinu nosiacich mamičiek v okolí a vyskúšať niekoľko značiek a typov nosičov, kým prídete na to, čo bude pre vás to pravé a neminie​ zbytočne nemálo peňazí za nevhodný nosič, ktorý si kúpite len kvôli značke alebo recenziám.

Momentálne však musím povedať, že nás nosič už pár krát doma zachránil, aby som malého nemusela vláčiť po rukách a mohla sa počas toho najesť, či si oddýchnuť pretože v nosiči vedel veľmi často po pár minútach zaspať. ​A keď už to po pár pokusoch nosenia doma vyzeralo celkom nádejne, tak sme to vyskúšali sami aj vonku. Vďaka bohu za nosič. Teraz si už reálne neviem predstaviť, ako by som chodila venčiť Montyho bez neho. Je to síce každý krát výzva, či to vonku zvládneme a malý bude spolupracovať (rozumej pekne spať), no zatiaľ sa nám to celkom darí a verím, že to takto pôjde aj naďalej.​ Nosič mi je v našom prípade pohodlnejší, ako kočiar, keď potrebujem vybehnúť von a je rovnako aj bezpečnejší pri venčení s dvoma voľnými rukami.​

Bonnet.ka