Vitaj tretí trimester, asi najhoršie obdobie zatiaľ z celého tehotenstva. Nespoznávam sama seba a stavy, ktoré prežívam by som úplne najradšej preskočila, škoda, že na také niečo sa nedá vlastne vôbec ani len pripraviť.

Už od začiatku siedmeho mesiaca je to pre mňa celé náročnejšie. Ružové okuliare som si zložila už dávnejšie a teraz vidím všetko, nie len to pekné, čo sa s tehotenstvom spája. Uvedomujem si, že toto obdobie je pre ženu nesmierne ťažké, nie len psychicky, ale aj fyzicky. Osemhodinové sedenie v práci mi dáva poriadne zabrať na kríže a bolesti chrbta počas dňa už tiež veľmi nedávam. Celý deň sa mrvím na stoličke a snažím sa nájsť vhodnú polohu, ktorá by vyhovovala mne a bábätku. To malé telíčko v mojom vnútri, už o sebe dáva poriadne poznať a ja pociťujem kopanie a tlačenie sa na každom kúsku bruška počas celého dňa. Áno, najskôr to bolo krásne, keď dalo sem tam o sebe vedieť, no "kopačky" takmer nonstop ma už popravde unavujú a som z nich vyčerpaná. Povedzme si pravdu, tehotenstvo pre ženu nie je prechádzka ružovou záhradou a pokiaľ ste neboli tehotné, nedokážete si to vlastne ani kúsok predstaviť, lebo ani ja som nevedela.

Okrem všetkých týchto pohybov, je veľkým zaberákom pre mňa aj moja psychika. V práci toho mám ponad hlavu a v kalendári si odšktávam deň po dni, kedy už budem konečne doma, no ani tam to nie je med lízať. Posledné dni mi ide hlavou neskutočné množstvo myšlienok. Viem, že s Marekom sa budeme snažiť byť tí najlepší rodičia, no aj tak mám stále nejaké pochybnosti. Ako to zvládneme, alebo skôr ako to zvládnem hlavne ja, keď budem sama doma. Dokonca už premýšľam o tom, čo bude, keď sa vrátim do práce a ako to budeme všetko stíhať a to sa ešte dieťa ani nenarodilo. Hovorím, všetky tie hormóny a stavy mi lezú poriadne na mozog.

 Bonnet.ka