KTO NEZAŽIL, NEUVERÍ


Tí, ktorí ma sledujete na Facebook-u, ste mohli postrehnúť minuloročný nezabudnuteľný zážitok. Presne tieto slová vyjadrujú naše pocity zo super akcie, ktorú sme mali možnosť zažiť práve u nás DOMA, vďaka Funrádiu. Keď vyhlásili súťaž, v ktorej bolo výhrou vysielanie Funrádia doma z obývačky, ani by mi nenapadlo, že práve my budeme víťazi. Ja by som sa do niečoho takého asi ani neprihlásila, ale Marek chcel strašne vyhrať. Jednou z podmienok, aby sa to mohlo uskutočniť, bolo dostatočne dobré pripojenie na internet, no to bohužiaľ vo väčšine obcí nie je, takže naša vízia „poolparty“ u Mareka doma nepripadala do úvahy. Keďže som na ňom videla, ako veľmi by chcel vyhrať, rozhodla som sa nás prihlásiť, oboch na našu „domácu adresu“, keďže som stále bola v tom, že určite nevyhráme.



Dosť neskoro sme sa prihlásili a do konca súťaže ostávali asi len posledné dve vysielania. Asi týždeň po zaslaní prihlášky mal Marek telefonát z rádia, že ho vyžrebovali a ide do súťaže v živom vysielaní. Výhra nebola taká jednoduchá, najskôr musel poslucháč vyhrať duel, kde odpovedal na otázku. V jeho prípade to bola najčastejšia odpoveď na otázku, v zmysle čo vám napadne pri slove lyžovačka. Bohužiaľ mohol odpovedať až ako druhý a tak, naj odpoveď sneh už padla a on nemal šancu postúpiť do ďalšieho kola. Ostali sme sklamaní, ale nejako veľmi sme to neriešili. Asi týždeň na to zazvonil telefón mne. Už si ani nepamätám, kto mi to presne volal, no mňa takisto vyžrebovali, do tejto prvej súťaže. Medzitým ako mi mali opäť volať, rýchlo som splašila Mareka a s búšením srdca čakala na hovor. Po tom ako sa Marekovi nepodarilo uspieť, ja som mala viac šťastia, išla som prvá a ako najčastejšiu farbu ponožiek som tipovala čiernu, čo bola aj správna odpoveď. To však nebolo všetko, stále nás ešte čakalo druhé kolo. Bolo iba o šťastí, kedy 5 výhercov duelov z celého týždňa čakalo, ktorého z nich vyžrebuje počítač a stane sa tak úplným výhercom. V piatkovom rannom vysielaní mali Junior s Marcelom, oznámiť výhercu a zavolať mu. Zhodou okolností, ja ako skutočný spáč, som v to ráno bola „hore“ oveľa skôr a keďže máme pri posteli rádio, hneď som sa snažila zistiť, či už výhercu vyhlásili. Marek sa samozrejme zobudil (zázračne) ešte skôr ako ja a v spálni ho už nebolo. Ja som si nechcela nič nechať uniknúť a tak som ešte podriemkávala a jedným uchom počúvala. Zrazu keď mi zazvonil telefón a na ňom len číslo, hneď mi napadlo, že to môže byť Funko. S poloprebudeným hlasom a zalepenými očami som viedla naozaj „záživný“ rozhovor s Juniorom a Marcelom, kvôli ktorému sa dodnes zo mňa všetci smejú a pomaly sa snažila vstrebávať situáciu,  že naozaj mne sa podarilo vyhrať. Marek vo vedľajšej izbe počul, že s niekým telefonujem, ale aj tak mu nanapadlo prísť za mnou, no mali ste vidieť tu rýchlosť akou som vstala z postele a utekala za ním so slovami: „Volali mi z Funrádia, volali mi z Funrádia!“ 😄


Neskôr mi volal technik Gogol, s ktorým sme preskúšali internetové pripojenie a Kava, ktorá mi poskytla bližšie informácie, čo a ako sa bude diať. Následne som naše novinky hlásila mamke, ktorá sa už od začiatku tešila, no z ockovej strany takáto reakcia teda nebola. Hoci vedeli o postupe do žrebovania, ale ani oni neverili tomu, že ja môžem vyhrať. My takéto šťastie väčšinou nemáme. Jeho prvá reakcia, ktorá sa ho držala naozaj dlho bola, že on nám môže pomôcť poupratovať a nachystať veci, ale keď všetci prídu, on sa odsťahuje na tú noc a deň k babke. Nakoniec po dlhom prehováraní sa nám ho podarilo presvedčiť nech ostane a nakoniec sa z toho tešil asi najviac z nás. Sám povedal, že ak by sa takáto súťaž konala opäť, prihlásil by sa aj on. 


Ranné vysielanie sa malo uskutočniť v stredu a v utorok večer mali funkáči doraziť, „ubytovať sa“ u nás a pripraviť vec na ďalší deň. Mali ste vidieť tie fofry cez víkend aké sme s Marekom mali kým sme upratali celý byť. Taký generálny poriadok sme teda doma dávno nemali, dalo by sa jesť zo zeme a oblizovať kachličky. A teraz si predstavte v byte uložiť  8 ľudí, teda ešte okrem nás. To by nebol až taký problém, ale potrebovali sme ešte priestor, kde by sme mohli posedieť, porozprávať sa a zabaviť. Marek mal skvelý nápad, postaviť vonku za blokom altánok so stolmi a lavicami, kde by sme sa počas večera bavili a vo vnútri by sme prichystali nocľah. Všetko išlo podľa plánov, Gogol dorazil do Košíc ako prvý a pozapájal techniku v obývačke, aby mohli ranné vysielanie zvládnuť. Zmena nastala, keď dorazili všetci ostatní a padol nápad vysielať z „ulice“, teda z nášho provizorného altánku. Ak vám to príde nereálne, určite si pozrite priložené video. A áno, kvôli technike sa muselo spať aj vonku. ;)


Junior a Marcel, Kava, Maca, Marek, Truhlík, Gogol a Boris vytvorili neskutočnú a hlavne pohodovú atmosféru. Aj keď sme zo začiatku nevedeli ako to celé dopadne, vypálilo to až nad naše očakávania. Verím, že nielen my, ale aj oni si to u nás úžili a budú mať len tie najlepšie spomienky na vysielanie od nás z Košíc. Bolo nám potešením privítať týchto PERFEKTNÝCH ľudí a zažiť s nimi večer, ktorý len tak hocičo neprekoná. A preto keď sme sa dozvedeli, že budú vysielať opäť ráno z Košíc, nemohli sme si nechať ujsť túto príležitosť a prišli sme ich ráno o 5:30 pozdraviť do „štúdia“, naše ranné spuchnuté tváre sú už len bonus. Najviac nás ale potešilo, že títo ľudia, ktorí počas svojho života a práce často so známymi osobnosťami si nás ešte stále pamätali a s radosťou privítali. Ešte raz ďakujeme! ♥

Žiadne komentáre