5 PRAVIDIEL




Už dlhšiu dobu som sa pohrávala s myšlienkou napísať článok a vyjadriť sa na túto tému. Popravde predtým než sme si zaobstarali Monty-ho, veľkú pozornosť som nevenovala správaniu sa ku psom ako takému, ani nejak do hĺbky som sa tým nezapodievala. No keďže už psíka mám a s nasledujúcimi situáciami sa dennodenne stretávam (a veľmi často ma to rozčuľuje), nedá mi sa nevyjadriť.

1.      Pes nie je vec ani hračka
To by malo byť jasné deťom a hlavne dospelým ľuďom. Situácií kedy sa s Montym prechádzame a z každého rohu počujeme: Jéj, pozri mami/oci, aký krásny psík... a okoloidúci sa naňho usmievajú máme na dennom poriadku. Tam by to aj malo skončiť, pozriem sa, usmejem, prípadne prehodím pár slov a to je všetko. Nemám s tým žiaden problém a aj ma to poteší. Nič nie je horšie, ako sa rovno vrhnúť na psíka, či už je to 70 kilový bernardýn alebo 2 kilová čivava. Môže to bohužiaľ dopadnúť aj tragicky. V týchto prípadoch sú psy a psy. Úplný „flegmoš“ ani nezareaguje a môže si s ním robiť kto chce čo chce. No to nie je náš prípad. Aspoň čo som si ja všimla, viem už zhruba odhadnúť, ako bude Monty reagovať, pretože nemá rád všetkých ľudí. Nie doslova, že nemá, ale nebude sa hrať, šaliť len tak s hocikým kto by chcel. Tak ako my ľudia, aj psíky si vyberajú, kto im je viac sympatický a kto menej. Ja rešpektujem všetkých, ale pokiaľ sa s niekým nechcem baviť a prichádzať do styku, tak ho jednoducho „nevnímam“, nerozprávam sa s ním, ani nevyhľadávam jeho spoločnosť. Tak to má aj Monty. Sú osoby, ktoré si s ním môžu robiť čo chcú, pchať mu ruky do papule, naháňať sa sním a besniť. Potom sú tu tí, ktorých ako som povedala rešpektuje, ale necíti k ním taký vzťah.
Takže pokiaľ chcete pohladkať psa, Montyho alebo hociktorého iného, základom je nechať ho najskôr oňuchať vašu ruku a až potom pokiaľ vidíte, že mu to nevadí pohladkať ho, ale nikdy nie po hlave! Približujúca sa ruka k hlave psa, môže v ňom vyvolať pocit nejakého útoku a on vás zo strachu uhryzne, alebo sa po vás zaženie. Takže pokiaľ „ste sa už oňuchali“ poškrabte ho na chrbte, ale nezakrývajte mu oči a hlavne pekne pomaly, bez rýchlych pohybov, ktoré by mohol vyhodnotiť ako hrozbu.


2.  Strach a ubližovanie
Keď máte  zo psov strach, alebo z nich majú strach vaše deti, nenúťte ich psa hladkať a hrať sa s ním. Aspoň v našom prípade to tak je. Monty vie vycítiť, že sa ho bojíte alebo s ním nechcete prísť do kontaktu, tak ho radšej nechajte tak a ani „zo slušnosti“ ho nehladkajte. Nemá to rád a už pri pohľade vidno, že nechce aby ste sa ho dotýkali. To isté platí aj v prípade ak sa psov nebojíte, ale máte tendenciu im „ubližovať“. Hlavne to vidím u detí, ktoré nie sú naučené rešpektovať zvieratá. Väčšinou majú pocit, že keď je niečo menšie ako oni, smú si s ním robiť čo chcú. Áno môže sa stať, že pes to chvíľu vydrží, ale tak ako ľudia majú len jedny nervy a nejakú tú pomyselnú hranicu, kedy už stačí, majú ju aj psy. Preto už od malička treba do detí vštepovať, že zvieratká sú kamaráti, ale nesmie sa im úmyselne ubližovať a robiť im zle. 


3.    Kŕmenie a pamlsky
Neznášam, ale naozaj, že skutočne nenávidím, keď sa kŕmia cudzie psy. Nemyslím teraz tých opustených, alebo potulujúcich sa, ktorí nemajú domov. To je iná kapitola. Hovorím o psíkoch, ktoré bežne stretávame na ulici, vo výbehoch, na prechádzkach so svojimi majiteľmi. Každý jeden pes, má rád niečo iné, ale hlavne môže mať nejakú alergiu na istý druh surovín, ktoré by mu mohli ublížiť, aj keď by to z vašej strany nebolo úmyslom. Ja si nedovolím, len tak bez dovolenia, nejakému psovi dať Montyho pamlsok a preto si taktiež neželám, aby iné pamlsky, nedajbože ľudskú stravu niekto dával jesť Montymu. Áno môže sa stať, že máte niečo, čo by si dal aj on, no v tom prípade je slušné sa najskôr majiteľa opýtať, či to psík môže a či mu to smiete ponúknuť.


4.   Zoznamovačka
Hovorí sa, pes je zrkadlom svojho majiteľa a v našom prípade by som povedala, že to platí na 100 %. Tak ako aj neznámi ľudia, keď sa stretnú, najskôr sa predstavia, zoznámia a podajú si ruku. O tom ako sa spoznáva človek so psíkom som vám už písala. Pokiaľ sa stretnú dva psy je to podobné. Tak ako vy neskočíte niekomu hneď okolo krku, tak ani psy by nemali. Ak idete vy so svojim super socializovaným psíkom a stretnete novú „dvojicu“ najskôr si svojho psa podržte a nechajte ich sa oňuchať. Tak ako človek, ani každý pes si nemusí navzájom sadnúť a preto treba byť zo začiatku vždy opatrný a predísť nejakým nepríjemnostiam. Pridržím si svojho hafana na vodítku a pokiaľ vidím, že nie je problém, až vtedy ich nechám sa spolu pohrať. Ako ani ja si nenechať si skákať po hlave od ľudí, tak ani Monty sa nenechá provokovať od ostatných psov, takže pokiaľ nemáte zvládnutého svojho psa na milión percent, je vašou povinnosťou mať ho na vôdzke bez ohľadu na veľkosť alebo vek psa.



5. Úcta a rešpekt
To čo si dovolím ja, si nemôžeš dovoliť ty. Tu nehovorím len o cudzích, ale aj o rodine a známych. Ja som jeho pán a určite má predo mnou väčší rešpekt, ako pred vami. Takže pokiaľ mu dávam napríklad jesť, ja mu tú misku môžem zobrať prípadne ísť okolo neho, pohladkať ho, ale to isté neplatí v prípade ostatných. Pes si v mnoho situáciách môže brániť svoje jedlo. Nemusí mu ho hneď niekto brať, ale on si danú situáciu tak vysvetlí a môže sa stať, že na vás zavrčí, alebo sa oženie, preto nemáte okolo neho behať a pokúšať šťastie, nedajbože mu siahať do misky s jedlom alebo vodou.


Dúfam, že som týmto článkom nikoho neurazila.   Cieľom bolo aby si aj ostatní uvedomili, že psy nie sú len na hranie a aby som ľuďom, ktorí sa nezamýšľajú nad svojím správaním, priblížila túto problematiku a trochu otvorila oči. Stačí, že len jeden z vás, si niečo z toho čo som napísala vezme a to bude znamenať, že to celé malo zmysel.
Bonnet.ka



Žiadne komentáre