Rok 2020 niektorí
považovali za magický. Dve dvadsiatky za sebou, pre niekoho krásny, ba až
čarovný dátum....
Mnohí si tento rok
zvolili za svadobný a som rada, že ja som týmto spôsobom nikdy neuvažovala. Nikdy
som neuvažovala nad nejakým špeciálnych dátumom, alebo kombináciou čísiel. Našu
svadbu som naplánovala tak, ako mi to prišlo najvhodnejšie a som rada, že som
nečakala na dokončenie školy. Popravde, neviem si to momentálne teraz ani predstaviť.
Ešte nedávno som „bojovala“ s vlastnou diplomovku, dokončovala výkresy,
mailovala a telefonovala s mojim vedúcim a zisťovala, či som všetko
spravila tak, ako má byť. Dokonca len pár týždňov dozadu sa mi podarilo
odovzdať diplomovú prácu a vtedy som ešte ani netušila, ako bude moja
obhajoba a štátnice reálne vyzerať. A teraz si predstavte, že by ma okrem toho
mala čakať ešte aj svadba, ktorá by zrejme ani nemohla byť. Všetko by sa muselo
meniť, presúvať a vybavovať úplne na novo od začiatku. No ja by som sa
určite zbláznila. Áno viem, že nie všetko je také nevyhnutné, že to nepočká,
ale dve takéto veľké udalosti, ktoré by som nijak nemohla ovplyvniť, by boli
pre mňa „too much“...
A keďže som
spomínala tie moje štátnice, už niekoľko dní ma môžete oslovovať PANI
INŽINIERKA (srandujem, ale nebudem sa sťažovať 😁). Je to až neuveriteľné, ako
rýchlo to všetko zbehlo. 6 rokov „útrap“ (nie, nie sme doktori, ale rovnako sme
študovali 6 rokov) a nekonečné vypracovávanie výkresov sú u konca. Hoci
ešte pár dní pred koncom sme stále nevedeli, ako to všetko bude prebiehať, pretože
sa to niekoľko krát menilo, nakoniec sme ako prví študenti u nás štátnicovali
online cez internet. My samostatne v škole a členovia jednotlivých komisií
z pohodlia domova cez video chat. Bolo to iné ako sme si predstavovali,
nezvyčajné a asi nikto z nás to takto nečakal, ale hlavné je, že sa
nám naše štúdium podarilo úspešne dokončiť a teraz si môžeme hrdo
vykračovať s titulom vo vrecku. Presne tým titulom, o ktorý som
niekoľko rokov úspešne bojovala. A aj keď vysokoškolský diplom nie je všetko,
je to ale malý pomyselný checkpoint na konci štúdia, ktorý nám už nikdy nikto
nevezme.
Takmer hneď po
štátniciach sme s Marekom mali naplánovanú našu prvú dovolenku. Prvú ozajstnú
spoločnú dovolenku pri mori ďaleko od všetkých, na ktorú sme sa doteraz
nedostali. Vlastne bola by to aj naša svadobná cesty, ale všetko sa zmenilo.
Hoci už sme ju mali kompletne vyplatenú a odrátavali sme dni do odletu,
prišlo to, čo nikto z nás nečakal. Vírus, ktorý ovládol celý svet
a zmaril naše plány. Aj keď sme si to zo začiatku nepripúšťali a verili,
že to rýchlo prejde a skončí, nič tomu zatiaľ nenasvedčuje, čo sa
cestovania za hranice týka. Samozrejme
by sme sa asi teraz v blízkej dobe neodvážili nikam odísť a preto sme
sa rozhodli, že keď už sme čakali 8 rokov, ďalší rok hore alebo dole vydržíme
a keď sa situácia ukľudní, tak sa na našu dovolenku sa vyberieme budúci
rok. Ako by Marek povedal, na dobré sa čaká. Veď predsa všetko sa deje z nejakého dôvodu a to more si na nás
počká. Teraz nám však neostáva nič iné, ako využívať to, čo na Slovensku máme. Preto
tieto dni v karanténe trávime spoločne vonku v prírode na
prechádzkach s Montym, alebo na bicykloch uličkami Košíc. Dokonca sa mi
konečne len nedávno podarilo splniť si môj malý „sen“. Stále som závidela
všetkým, ktorý si každý rok zbierali medvedí cesnak. Dá sa síce kúpiť v obchode,
či na trhu, no ja som stále dúfala v to, že sa mi ho jedného dňa podarí
vlastnoručne nazbierať. A tak keď som ho vďaka tipu od Hanka objavila,
hneď som využila príležitosť a niekoľko rôznych receptov z neho vyskúšala
a porozdávala.
A keďže pri
každej návšteve obchodu a iných verejných priestranstiev musíme povinne nosiť rúška,
od začiatku karantény ich spoločne s mamkou vyrábame. Začali sme nimi
zásobovať rodinu, známych, či priateľov a vytvorili z tejto nepeknej
nutnosti doslova módny doplnok. Veď prečo nepoužívať krásne farebné alebo vzorované
rúška, ktoré potešia zraky ľudí na ulici, keď už ich všetci aj tak musíme
nosiť. Okrem iného si tieto dni oveľa viac užívame čas strávený s našimi najbližšími.
Vo voľnom čase s rodičmi hráme karty, popíjame vínko a pozeráme filmy. Ja
som si dokonca veľmi obľúbila pestovanie a sadenie. Začalo to malými semienkami
rastliniek k nákupu z kauflandu, až ma to chytilo tak, že som si bola
nakúpiť rôzne truhlíky a kvetináče a okrem spomínaných „detských“
rastliniek som začala pestovať rôzne bylinky a koreniny. Už teraz sa teším,
keď si budem pri dome vysádzať moje vlastné záhony a pestovať domácu
zeleninku, ale o tom až neskôr...
.jpg)
Žiadne komentáre