PREČO PRÁVE BLOG


Nedávno som sa zamyslela na tým, prečo som začala písať blog a možno to by to mohlo zaujímať aj vás. Nikdy som nejak veľmi neinklinovala k písaniu a už slohy na základnej škole som písala nerada, pretože museli mať istú formu, obsah, tému...

Ale poďme späť k blogu. Najskôr som začala len so stránkou na Facebooku kde som postupne uverejňovala moje fotky, ktoré som možno ani nemala chuť „vycapiť“ na nástenke svojho súkromného profilu. Mám tam ľudí, ktorých to určite nezaujíma, ale aj takých, ktorí si to pozrú len zo zvedavosti alebo „závisti“ aj keď neviem, či je závisť to správne slovo. Jednoducho chcela som ich akosi odseparovať. V tej doba bol už dlhodobo populárny aj Instagram, na ktorom som ešte svoj vlastný profil nemala a toto bola dobrá príležitosť prečo si ho vytvoriť. Ešte donedávna som pridávala fotky len tak bez nejakej myšlienky. Všimla som si, že mňa ako užívateľa oveľa viac zaujmú fotky „s pridanou hodnotou“ (rozumej popisom) a tak som popisy začala pridávať aj k svojím fotografiám. Z pár slov či viet, sa neskôr stali súvetia a odstavce, ktoré som mala potrebu rozpisovať viac ako by ľudí pod fotkami asi bavilo. Vtedy som sa začala pohrávať s ideou založiť si blog. Myšlienka blogovania sa mi páčila už dlhšie, no stále som sa bála toho, ako to bude brať okolie. Je veľa ľudí, ktorí na to pozerajú ako na blbosť, či trápnosť písať si blog a takto blogerov doslova zosmiešňujú. Áno niektorí blogeri sa tým dokonca živia a robia to na plný úväzok, no toto rozhodne nie je môj zámer.  Sama obdivujem takýchto freelancerov, ktorí sa rozhodli ísť vlastnou cestou a robiť to čo ich baví a bonus je, že ich to dokáže uživiť. Palec hore. Celý tento blog, insta a facebook svet dokážu pochopiť zväčša len ľudia, ktorí sa v ňom pohybujú a sú si vedomí toho, čo to obnáša. Nie, nie sú to len články, ktoré sa napíšu samy za 5 minút, či fotky, ktoré sa samy nafotia. Sú za tým hodiny či dni plánovania, nápadov a návrhov na rôzne témy alebo udalosti.


Do celého tohto bloger sveta som sa dostala len nedávno, je tomu pár mesiacov čo tvorím svoj obsah. Neviem sa priamo zaradiť do kategórie či už fashion alebo beauty bloger. Môj blog nie je možno to, čo by niekto na prvý pohľad očakával. Nedokážem sa zaškatuľkovať do jedného druhu. Rada píšem o tom čo nosím, o svadbe, ktorá ma v blízkej dobe čaká, no aj o beauty produktoch a bežnom, každodennom živote. Neplánujem si články na presne pravidelnej báze, áno rada by som systematicky pridávala posty, no keď nemám čo v daný moment povedať svetu, nebudem to zbytočne síliť a jednoducho si to odložím na neskôr.


Na tomto blogu sa venujem hlavne mojim myšlienkam. Beriem to tak, že je to miesto kde sa môžem slobodne prezentovať a zdieľať svoje stanovisko a názor, či už sa niekomu páči alebo nie a priestor pod fotkami na Facebooku alebo Instagrame mi na to neprišiel dostatočný. Blog je miesto kde môžem vypnúť a vyjadriť sa. Môj pohľad nemusí byť ten správny a najlepší, ale píšem ho tak ako to cítim a ako to chcem podať vám, mojím čitateľom. Publikujem to čo chcem a nie to čo mi niekto nadiktuje. Každý má iný pohľad na svet a možnosť vyjadriť sa a prezentovať práve seba.


Keď som začala, chcela som toho povedať viac, než len tých pár riadkov pod fotkou na Instagrame, ktoré sa tam vôjdu a možno nie každému sa chce čítať dlhé popisky. Práve na to mám tento blog. Nečakám, že zo mňa bude slávna blogerka a budú sa mi hrnúť ponuky na spolupráce, chcem sa len skrátka „vypísať“. Je to pre mňa istý druh detoxu od bežného každodenného života, niečo moje. Aj keď ma práve nemá kto počúvať, alebo sa neviem vyjadriť, aspoň touto formou sa dokážem vyrozprávať z mojich myšlienok a ak sa to aj náhodou niekomu páči, beriem to ako pridanú hodnotu. Keď pridám článok o nejakom produkte, ktorý som sa rozhodla si KÚPIŤ a nejak ma zaujal, napíšem o tom a podelím sa s tým aj s vami. Stačí, že jedného z vás daný produkt zaujme a rozhodne sa ho vyskúšať, kvôli mojej recenzii, tak ma teší, že to čo robím a púšťam do éteru má nejaký zmysel. Je pravdou, že sú blogeri a blogerky, ktorí žijú z reklám a zo spoluprác s firmami a sledujú len čísla. Ich kontent je celý zaplatený a píšu o tom čo od nich daná firma očakáva a nie sú úprimný. O tom čo píšem ja si naozaj stojím a dala by som za to ruku do ohňa. Nehanbím sa vyjadriť svoj postoj, či reakciu a nepíšem len o všetkom pozitívnom, ale tak ako to cítim a naďalej aj budem.