10 NAJ NA SVADBE


Každý z nás si myslí, že tá jeho svadba bola tá najkrajšia na svete. No tá naša, ňou aj naozaj bola. Trošku skromnosti na úvod a môžeme začať aj keď neviem kde presne, no tak poďme pekne po poriadku. Našu svadbu som mala naplánovanú do bodky, no rátala som s tým, že určite nie všetko sa podarí tak, ako chcem. Či už to bola výzdoba, program celého dňa alebo zábava počas večera. A musím povedať, že neporadilo sa to presne tak ako som si vymyslela, ale dokonca ešte omnoho lepšie. Musím sa priznať, že ani na minútu som nestresovala, čo a ako bude a celý deň som bola v úplnej pohodičke, všetko si užívala do bodky, avšak jediné čo mi nedalo pokoj bol náš svadobný tanec, ale o tom až neskôr.


Od rána sme to mali tak trochu netradičné. Na Slovensku je zvykom, že obrad začína pomerne neskoro po takej druhej/tretej poobede. Ten náš, asi pre väčšinu bude teraz prekvapením, sa konal o 9tej ráno. Marek totižto chcel veľmi cirkevný obrad, no u nás vonku nie sú povolené, preto sme to museli vyriešiť takto. Takže moja najlepšia kaderníčka na svete ma musela učesať už ráno o pol šiestej, aby sme pekne všetko stihli. A keďže väčšina z našich hostí o tomto obrade ani netušila a možno sa o tom dozvedajú práve z tohto článku, náš komorný cirkevný obrad sme absolvovali len s našimi rodičmi a svedkami. Po kostole sme si to namierili každý domov, pobaliť veci, prezliecť sa, poroznášať posledné koláčiky, zbaliť Montyho (áno aj ten prežíval náš svadobný deň spolu s nami) a hor sa s Marekom a mojimi rodičmi na Domašu. Tam sa totiž konala celá svadba, no vlastne celá svadba aj s druhým obradom pre hostí.


Hneď ako sme dorazili do hotela, doťukla som si ešte posledné veci ohľadom výzdoby, ktorú som si taktiež robila celú vo vlastne réžii, doplnila candy bar a mohli sme sa začať pripravovať. Mohli, ale nezačali, pretože pomaly prichádzali hostia, ktorých bolo potrebné „roztriediť“ a ubytovať na hoteli a po okolitých chatách. S tým mi nakoniec pomohli rodičia a ja som sa mohla začať chystať. Tak ako 90% príprav, aj moje líčenie som sa rozhodla zvládnuť sama, zatiaľ čo sa Marek bavil a pripravoval s kamarátmi. A keďže mamka má svadobný Salón Bonnet, všetky moje šaty boli tým pádom odtiaľ a keď hovorím všetky, tak naozaj ich bolo trošku viac, ako u bežnej nevesty. Veď prečo to už nevyužiť, keď mám takúto skvelú možnosť. V kostole som mala iba jednoduché saténky, no na svadbe ma už čakali honosnejšie kúsky.



Aj keď už spomínaný stres nebol, no svadobný tanec sa pomaly blížil, musela som si aj ja, ako ste mohli vidieť trošku „lognúť“. Ako o mne všetci vedia, keď už si mám niečo vypiť, voľba padne na rumík, nie ten drahý špeciálny od výmyslov sveta, ale ten klasický, ako ho ja volám koláčový za pár drobných a hneď potom sa šlo na vec. Najskôr nás ešte čakal náš „fakeový“ obrad pre hostí pod holým nebol, no po našej generálke v kostole to už bola malina. Vedeli sme čo a ako a hlavne akým „nedorozumeniam“ sa vyhnúť, veď Marek by o tom mohol rozprávať. Musím však povedať, že náš „náhradný“ farár to zvládol bravúrne a všetko čo hovoril sa k nám nesmierne hodilo. Veď uvidíte vo videu.



Keď už hovorím o videu, nedá mi nespomenúť nášho kameramana Martina. Ako som už pár krát načrtla, on bol našou jasnou voľbou už od začiatku. Hoci video je ešte len na ceste, už teraz sa naň veľmi teším. Bude iné ako klasické, určite krásne a viem, že tam nájdeme aj momenty, ktorý sme ako hlavní hrdinovia na svadbe nestihli ani zaznamenať. Martin totižto s nami absolvoval takisto ranný kostol a dokonca aj na Domašu stihol doraziť skôr ako my a nasledoval naše kroky vrátane všetkých príprav a celej svadby až do rána.



No poďme naspäť k nášmu Dňu s veľkým D. Po obrade a všetkých gratulačkách nasledoval prípitok s našou perfektnou manažérkou Betkou, aj vďaka ktorej sa nám všetko podarilo pripraviť podľa našich predstáv. Hotelu dávam obrovské plus, hlavne za ústretovosť. Celé sa to chvalabohu zaobišlo bez klasického rozbíjania taniera a my sme sa mohli presunúť do stanu, v ktorom sa celá oslava konala. Krajšie miesto sme si ani vybrať nemohli. Novopostavený stan s mólom hneď vedľa Domaše, kde sa mohli baviť deti, tak aj dospelí a to všetko v obklopení našej krásnej prírody. Najviac ma však potešilo, keď si aj naši hostia pochvaľovali, nami vybraté, aj keď od Košíc trošku vzdialené, miesto.



Po príhovore a predjedle nasledoval náš prvý novomanželský tanec, trénovaný jednu hodinu na tanečnej. Na ten sme naozaj čas nemali, no keďže sme obaja netanečníci, improvizácia nepripadala do úvahy. Hneď po ňom, sme do tancovania zapojili aj rodičov a potom ďalších hostí. Po hlavnom  jedle, ktoré bolo mimochodom vynikajúce, nasledovala zábava, až pokiaľ to neprišlo. Mnou tak očakávaný svadobný tanec, ktorý sme tak dlho trénovali. Tanečných krokov v porovnaní s tým prvým novomanželským bolo trošku viac a tak som sa predtým skočila prezliecť do ďalších svadobných šiat, o niečo ľahších a pohodlnejších. Po tejto nacvičenej choreografii nasledoval svadobný kvíz, ktorý si pre nás pripravil náš DJ Miguel a aj hodina tanca, do ktorej sa zapojilo neskutočné množstvo pozvaných. Musím povedať bola to úplná topka, na ktorú budú všetci ešte dlho spomínať  s úsmevom na perách a slovami ako Merengueee....



Ešte pred polnocou sme stihli rozkrájať tortu, ktorú aj s ďalšími našimi koláčikmi napiekli moje tety a mamina, bavili sa, tancovali a pomaly som sa začala pripravovať na redový. Celé toto „haló“ prebehlo bez klasického čepčenia, či ľudového súbory, ktorý by sa do štýlu našej svadby ani nehodil. Nemala som ani kroj, iba krásne kvietkované šaty, ktoré mi samozrejme ušila moja multifunkčná mamka. Únos nevesty sa vďakabohu nekonal a tak mohla skvelá zábava pokračovať do rána. A aby som nezabudli, po redovom som sa išla opäť prezliecť do mojich najobľúbenejších šiat, na ktoré som čakala až do svojej svadby, aby som si ich mohla obliecť. Moje milované a jedinečné biele kvetované šaty sú moja láska, bez ktorých by sme tento večer nemohli zakončiť.



Keďže náš program počas celej noci bol doslova nabitý, nemali sme čas sa ani fotiť a ani postávať. O tom by vedeli porozprávať moje otlačené nôžky, ktoré sa počas celého večera ani nezastavili a tancovali čo to dalo. V mojom prípade to bolo prekvapením hlavne pre mňa, pretože ja, ako odporca tancovanie, som nemala čas si ani posedieť a fungovala som do pol štvrtej rána. Môžete si všimnúť, že na väčšine fotiek sa dokonca usmievam od ucha k uchu, pretože takáto nadšená som bola počas celého dňa. Našu svadbu som si do bodky vychutnala a vôbec nič by som nespravila inak. Obrovská vďaka patrí hlavne obom našim rodičom, ktorí nám so všetkým čo sa dalo pomohli, všetkým našim hosťom a „pomocným silám“, bez ktorých by to nešlo a to DJovi Miguelovi, kameramanovi Martinovi, manažérke Betke a celému tímu Hotela Garden Domaša, ktorí nám vo všetkom vyhoveli a fotografovi Ľubošovi, vďaka ktorému máme tieto spomienkové fotografie.

Ešte raz ĎAKUJEME
Bonnet.ka

Šaty, žaket, šperky a doplnky: Salón Bonnet a Original Bonnet

1 komentár

  1. S tím množstvím šatů ti to opravdu závidím! Vždy jsem si strašně přála mít ve svatební den několik šatů, protože se mi líbí více stylů :D Bohužel svatební salon nikdo z okolí nevlastní, tak budu muset mít asi jen jedny :/.

    OdpovedaťOdstrániť