Každý z nás si myslí, že tá jeho svadba bola tá najkrajšia na svete. No tá naša, ňou aj naozaj bola. Trošku skromnosti na úvod a môžeme začať aj keď neviem kde presne, no tak poďme pekne po poriadku. Našu svadbu som mala naplánovanú do bodky, no rátala som s tým, že určite nie všetko sa podarí tak, ako chcem. Či už to bola výzdoba, program celého dňa alebo zábava počas večera. A musím povedať, že neporadilo sa to presne tak ako som si vymyslela, ale dokonca ešte omnoho lepšie. Musím sa priznať, že ani na minútu som nestresovala, čo a ako bude a celý deň som bola v úplnej pohodičke, všetko si užívala do bodky, avšak jediné čo mi nedalo pokoj bol náš svadobný tanec, ale o tom až neskôr.
Od rána sme to
mali tak trochu netradičné. Na Slovensku je zvykom, že obrad začína pomerne neskoro
po takej druhej/tretej poobede. Ten náš, asi pre väčšinu bude teraz
prekvapením, sa konal o 9tej ráno. Marek totižto chcel veľmi cirkevný obrad, no u nás vonku nie sú povolené, preto sme to museli vyriešiť takto. Takže moja najlepšia kaderníčka na svete
ma musela učesať už ráno o pol šiestej, aby sme pekne všetko stihli. A keďže
väčšina z našich hostí o tomto obrade ani netušila a možno sa o tom
dozvedajú práve z tohto článku, náš komorný cirkevný obrad sme
absolvovali len s našimi rodičmi a svedkami. Po kostole sme si
to namierili každý domov, pobaliť veci, prezliecť sa, poroznášať posledné
koláčiky, zbaliť Montyho (áno aj ten prežíval náš svadobný deň spolu s nami)
a hor sa s Marekom a mojimi rodičmi na Domašu. Tam sa totiž
konala celá svadba, no vlastne celá svadba aj s druhým obradom pre hostí.
Hneď ako sme
dorazili do hotela, doťukla som si ešte posledné veci ohľadom výzdoby, ktorú
som si taktiež robila celú vo vlastne réžii, doplnila candy bar a mohli sme
sa začať pripravovať. Mohli, ale nezačali, pretože pomaly prichádzali hostia,
ktorých bolo potrebné „roztriediť“ a ubytovať na hoteli a po okolitých chatách. S tým mi nakoniec
pomohli rodičia a ja som sa mohla začať chystať. Tak ako 90% príprav, aj
moje líčenie som sa rozhodla zvládnuť sama, zatiaľ čo sa Marek bavil a pripravoval s kamarátmi. A keďže mamka má svadobný Salón Bonnet, všetky moje šaty boli tým pádom odtiaľ a keď
hovorím všetky, tak naozaj ich bolo trošku viac, ako u bežnej nevesty. Veď prečo to už nevyužiť, keď mám takúto skvelú možnosť. V kostole
som mala iba jednoduché saténky, no na svadbe ma už čakali honosnejšie kúsky.
Aj keď už
spomínaný stres nebol, no svadobný tanec sa pomaly blížil, musela som si aj ja, ako ste mohli vidieť trošku „lognúť“. Ako o mne všetci vedia, keď už si mám niečo vypiť, voľba
padne na rumík, nie ten drahý špeciálny od výmyslov sveta, ale ten klasický, ako ho ja volám koláčový za pár drobných a hneď potom sa šlo na vec. Najskôr nás ešte čakal náš „fakeový“ obrad pre hostí pod holým nebol, no po našej generálke v kostole
to už bola malina. Vedeli sme čo a ako a hlavne akým „nedorozumeniam“
sa vyhnúť, veď Marek by o tom mohol rozprávať. Musím však povedať, že náš „náhradný“ farár to zvládol bravúrne a všetko
čo hovoril sa k nám nesmierne hodilo. Veď uvidíte vo videu.
Keď už hovorím o videu, nedá mi nespomenúť nášho kameramana Martina. Ako som už pár krát načrtla, on bol našou jasnou voľbou už od začiatku. Hoci video je ešte len na ceste, už teraz sa naň veľmi teším. Bude iné ako klasické, určite krásne a viem, že tam nájdeme aj momenty, ktorý sme ako hlavní hrdinovia na svadbe nestihli ani zaznamenať. Martin totižto s nami absolvoval takisto ranný kostol a dokonca aj na Domašu stihol doraziť skôr ako my a nasledoval naše kroky vrátane všetkých príprav a celej svadby až do rána.
No poďme naspäť k nášmu
Dňu s veľkým D. Po obrade a všetkých gratulačkách nasledoval prípitok
s našou perfektnou manažérkou Betkou, aj vďaka ktorej sa nám všetko
podarilo pripraviť podľa našich predstáv. Hotelu dávam obrovské plus, hlavne za ústretovosť. Celé sa to chvalabohu zaobišlo bez klasického rozbíjania
taniera a my sme sa mohli presunúť do stanu, v ktorom sa celá oslava
konala. Krajšie miesto sme si ani vybrať nemohli. Novopostavený stan s mólom hneď
vedľa Domaše, kde sa mohli baviť deti, tak aj dospelí a to všetko v obklopení
našej krásnej prírody. Najviac ma však potešilo, keď si aj naši hostia pochvaľovali,
nami vybraté, aj keď od Košíc trošku vzdialené, miesto.
Po príhovore a predjedle nasledoval náš prvý novomanželský tanec, trénovaný jednu hodinu na tanečnej. Na
ten sme naozaj čas nemali, no keďže sme obaja netanečníci, improvizácia nepripadala
do úvahy. Hneď po ňom, sme do tancovania zapojili aj rodičov a potom ďalších
hostí. Po hlavnom jedle, ktoré bolo
mimochodom vynikajúce, nasledovala zábava, až pokiaľ to neprišlo. Mnou tak
očakávaný svadobný tanec, ktorý sme tak dlho trénovali. Tanečných krokov v porovnaní
s tým prvým novomanželským bolo trošku viac a tak som sa predtým
skočila prezliecť do ďalších svadobných šiat, o niečo ľahších a pohodlnejších.
Po tejto nacvičenej choreografii nasledoval svadobný kvíz, ktorý si pre nás
pripravil náš DJ Miguel a aj hodina tanca, do ktorej sa zapojilo neskutočné
množstvo pozvaných. Musím povedať bola to úplná topka, na ktorú budú všetci
ešte dlho spomínať s úsmevom na perách a slovami ako Merengueee....
Ešte pred polnocou
sme stihli rozkrájať tortu, ktorú aj s ďalšími našimi koláčikmi napiekli
moje tety a mamina, bavili sa, tancovali a pomaly som sa začala
pripravovať na redový. Celé toto „haló“ prebehlo bez klasického čepčenia, či
ľudového súbory, ktorý by sa do štýlu našej svadby ani nehodil. Nemala som ani
kroj, iba krásne kvietkované šaty, ktoré mi samozrejme ušila moja multifunkčná mamka.
Únos nevesty sa vďakabohu nekonal a tak mohla skvelá zábava pokračovať do
rána. A aby som nezabudli, po redovom som sa išla opäť prezliecť do mojich
najobľúbenejších šiat, na ktoré som čakala až do svojej svadby, aby som si ich
mohla obliecť. Moje milované a jedinečné biele kvetované šaty sú moja
láska, bez ktorých by sme tento večer nemohli zakončiť.
Keďže náš program
počas celej noci bol doslova nabitý, nemali sme čas sa ani fotiť a ani postávať.
O tom by vedeli porozprávať moje otlačené nôžky, ktoré sa počas celého
večera ani nezastavili a tancovali čo to dalo. V mojom prípade to
bolo prekvapením hlavne pre mňa, pretože ja, ako odporca tancovanie, som nemala
čas si ani posedieť a fungovala som do pol štvrtej rána. Môžete si
všimnúť, že na väčšine fotiek sa dokonca usmievam od ucha k uchu, pretože takáto nadšená som bola počas celého dňa. Našu svadbu som si do bodky vychutnala a vôbec nič by som nespravila inak. Obrovská vďaka
patrí hlavne obom našim rodičom, ktorí nám so všetkým čo
sa dalo pomohli, všetkým našim hosťom a „pomocným silám“, bez ktorých by to
nešlo a to DJovi Miguelovi, kameramanovi Martinovi, manažérke Betke a celému
tímu Hotela Garden Domaša, ktorí nám vo všetkom vyhoveli a fotografovi Ľubošovi,
vďaka ktorému máme tieto spomienkové fotografie.
Ešte raz ĎAKUJEME ♥
S tím množstvím šatů ti to opravdu závidím! Vždy jsem si strašně přála mít ve svatební den několik šatů, protože se mi líbí více stylů :D Bohužel svatební salon nikdo z okolí nevlastní, tak budu muset mít asi jen jedny :/.
OdpovedaťOdstrániť