Alebo, ako upútať pozornosť....? Aj tak by sa dal nazvať tento článok. Bolo
popoludnie, sviatok, obchody a všetko navôkol zatvorené (áno aj ostatní
ľudia si majú právo oddýchnuť a vychutnať čas strávený s rodinnou nie
len my) a tak sme sa rozhodli spraviť si malý výlet do našej ZOO Košice.
Von
bolo krásne a preto som aj ja mala chuť ísť na veselú nôtu, takže som
zvolila farebné ponožky zladené s červeným (Marekovým) tričkom. Nič
obzvlášť neobvyklé. Aspoň som si to myslela. No prvé pohľady okolo idúcich ľudí
ma vyviedli z omylu. A vlastne čomu sa vôbec čudujem, 90%
návštevníkov, ktorých sme stretli, boli na prvý pohľad nešťastní
a depresívni ľudia, oblečení v čiernom a smutní z toho, že
nemohli ísť na prechádzku do nákupného centra, ale von do prírody. Naozaj tomu
nechápem, ľudia majú na výber z toľkých farieb, no aj tak nosia najčastejšie tú nešťastnú čiernu, česť
výnimkám, ktoré dokážu aj tú čiernu nosiť a vyzerať v nej sviežo.
Mnohí síce hovoria, že zužuje a najľahšie sa kombinuje, no pri kombinácii
čiernej s čiernou logicky žiadnu chybu nespravíte a tú by ste
nespravili ani pri žiadnej inej farbe. Veď si porovnajme človeka navlečeného
celého v pochmúrnej čiernej a niekoho v krásnych veselých
farbách. Veď už len pri pohľade naňho sa vám musí vyčariť úsmev na tvári (aj
keď občas tie výrazy v tvári okoloidúcich teda úsmev nepripomínali).
No
ale vráťme sa späť k ZOO. My sme tento krásny deň užívali tak či tak. Aj
keď tá naša košická ZOO nemá toľko zvieratiek, ako susedné v Maďarsku či v Čechách,
je tou najväčšou čo sa týka rozlohy v Strednej
Európe. Dokonca sme prešli aj takými uličkami, ako bežne nezvykneme, ale
asi začneme. Bolo v nich ešte krajšie, ako v preplnených cestičkách,
u nás hlavne maďarskými turistami. Ten pokoj a zvuky prírody boli
krásne a upokojujúce. Aj keď sme spravili pár krokov navyše, ktoré nám nijak
neublížili, užili sme si toto popoludnie oveľa viac ako pomedzi hundrajúcich
ľudí.
Ja
ako milovník zvierat som si dokonca neodpustila ich kŕmenie. Nie nekupovala som
si zbytočne suché krmivo z automatu, ale pri každom možnom výbehu v blízkosti lám, byvolov či srniek som si
„naškubala“ trávu. A keď hovorím pri každom, tak to bol naozaj každý,
dokonca to po čase začalo baviť aj Mareka a rovnako ako ja, trhal ostošesť.
Hoci v období keď sme ZOO navštívili my, nebol ešte otvorený náučný
chodník, no objavovali sme iné zákutia a zvery. Dokonca po prvý krát som
u nás videla kozorožce, ktoré som ani netušila, že chováme, alebo chodník, po ktorom sme celý výbeh obišli bol lemovaný lavičkami so zvieracími motívmi a náučnými
tabuľami. 

Takto
by mali podľa mňa vyzerať popoludnia trávené s rodinou. Vonku
v prírode, na prechádzke, či túre s našimi najbližšími. Nehovorím, že
nie je dobré si občas doma poleňošiť a oddýchnuť, ale pokiaľ máte deti
(alebo vy samy deťmi ste), nie je lepšie než vyraziť do prírody. V ZOO stretnete
druhy, ktoré sa u nás v prírode bežne nevyskytujú, alebo ich
nezvykneme zahliadnuť a naučíte deti správať sa k zvieratkám milo
a s rešpektom. Minimálne cez plot im tie nie veľmi vychované deti
nemôžu ublížiť a tie uvedomelé si môžu zvieratká pohladkať. A určite je
to zmysluplnejšie strávený deň vonku na vzduchu, ako doma na počítačoch a tabletoch.
Žiadne komentáre