Pondelok ráno 2:00 zvoní budík, no tento na rozdiel od iných
dní sa nedá odložiť ani o 5 minút. Je čas vstať a začať sa
pripravovať. Po piatkovej svadbe a sobotnej chate to nie je vôbec
jednoduché, ale zobúdza sa mi o čosi lepšie. S pocitom, že ideme
fotiť a ja si opäť oblečiem moje milované, obe svadobné šaty...
...tak presne takto začínal náš fotodeň. Zatiaľ čo ja som sa
za tmy líčila, Marek ešte „sladko“ spal a využíval tak každú minútu
navyše. O pol štvrtej ráno sme sa teda vybrali na cestu k neďalekému
Spišskému hradu, kde sme sa mali stretnúť s našim fotografom. Toho som
precízne vyberala, ako aj všetko ostatné, ale keďže sme sa nestihli predtým
ani vidieť, stále som nevedela čo čakať a ako bude celé fotenie prebiehať,
no verila som, že to zvládneme na výbornú.
O pol piatej ráno sme dorazili na dohodnuté miesto
a šlo sa fotiť. Kým sme sa my poprezliekali a pripravili, stihol
doraziť aj ten najpovolanejší, náš fotograf Pavol Delej. Lepšie som vybrať
nemohla. Je top vo svojom obore a presne podľa toho vyzeralo aj naše
fotenie. Človek, ktorý vie čo robí a ktorého to nesmierne baví. Aspoň
takéto boli naše pocity a vlastne také sú aj naše fotografie.
Keď už slniečko
konečne vyšlo a my sme dorazili do cieľa, začal sa ten pravý adrenalín.
Nie konkrétne z fotenia, to bolo pohodové a absolútne profesionálne,
teda z fotografovej strany určite. Čakalo nás štveranie na všetky tie skaly
z fotiek. Nič zvláštne by na tom možno nebolo, keby som na sebe nemala
dlhé a objemné svadobné šaty a Marek žaket so spoločenskými topánkami,
podotýkam s hladkou podrážkou. Nesmiem pozabudnúť ani na to, že nemáme
radi výšky a ešte za takýchto bojových podmienok, ale čo človek nespraví
kvôli krásnym fotkám. Takže zopár výškových výstupov a zostupov, jedno
prezliekanie šiat, niekoľko potení, áno potení nie fotení a množstvo dokonalých
fotografií, za ktoré ďakujeme Paľovi.
Fotky máte opravdu super! :)
OdpovedaťOdstrániť