KAM NA VÝLET: ŠARIŠSKÝ HRAD

 

Pracovné dni, horúčavy, sedenie doma a ešte k tomu aj tá korona, kvôli ktorej sa nédá, alebo skôr neodporúča cestovať do zahraničia. Okrem toho, že nám zmarila našu prvú dovolenku, aj naše pravidelné návštevy Krakowa nám vypadli z programu a tak stále hľadáme rôzne tipy na výlety po Slovensku. Keďže k tomu máme ešte aj „naspeedovaného“ psa, najlepšou alternatívou sú pre nás tie miesta, kde si ho vieme zobrať so sebou, spoločne sa prejdeme a keď už sa neunaví on, tak aspoň my. 

Minulý víkend sme si po troch rokoch zopakovali náš výstup na Šarišský hrad za obcou Veľký Šariš. Keď sme si Montyho priniesli domov už po pár dňoch sme sa s ním rozhodli prejsť na spomínaný hrad, no to sme ešte nevedeli čo nás čaká. Náš maličký, pár mesačný, psík túto takmer 3 kilometrovú cestu zvládol skoro celú po vlastných, ale zostupom dole sa už viezol na rukách svojich majiteľov. No keďže my sme si tento výlet chceli zopakovať, vybrali sme sa sem s Montym opäť.

Na výlet sme sa vybrali chvíľku pred obedom, kedy sa ešte teploty nešplhali do výšin a autom zaparkovali na hradnom parkovisku pod kopcom, kde asi v posledných dňoch kapacita praská vo švíkoch, no zatiaľ bez poplatkov. Odtiaľ nás čakalo približne 45 minútové pohodové šľapanie na hrad. To samozrejme nemôžete mať „zapriahnutého“ jacka russela na vodítku, ktorý vám túto cestu značne urýchli. Lesná cesta je po väčšine trasy spevnená, kamenná, či asfaltová a na vrchol k hradu vás povedie žltá značka, avšak ani bez tej by ste sa nemali kde stratiť. Popri cestičke sa nachádza hneď niekoľko lavičiek, ale aj altánok, kde sa viete zložiť, prípadne opiecť nejaké dobroty, doplniť vodu do organizmu a pokračovať ďalej. Po spomínaných cca 45 minútach narazíte na prvú tabuľu Hrad Šariš, ktorá vám dodá nádej do posledných krokov. Hneď na to budete stáť pred bránou hradu s drevenými vyrezávanými sochami a novou krásne spracovanou mapkou areálu. Pre tých premotivovaných, ktorým turistika nestačila, je tu ešte asi 1 kilometrový okruh, ktorým si môžete hrad obísť. My sme ale radšej išli do vnútra, trochu si oddýchnuť a doplniť energiu.

Pri bráne sa platí vstupné (pokiaľ nie ste Veľkošarišan) symbolické 1 euro, ako dospelý, alebo 50 centov študent, či dieťa nad 6 rokov. Samozrejmý je aj vstup so psom, ktorý to má zadarmo, aj keď nie je domáci. Po príchode si môžete opäť opiecť nejaké fajnotky v pripravených ohniskách, alebo sa len tak rozložiť a chytať bronz, ako niektorí návštevníci. My sme si našli pokojné miesto s malým pódiom v tieni, odkiaľ neskôr Monty sledoval ohradu s kozami, ako skutočný lovecký pes. Ak by ste mali záujem viete si tiež zakúpiť vstup na vysokú vežu Donjon uprostred celého komplexu, ktorá je zrekonštruovaná, podobne ako aj väčšina zrúcaniny hradu. Tam sme sa už ale netrieskali a úplne nám stačili výhľady z jednotlivých častí areálu.

Na hrade sa často konajú aj rôzne vystúpenia a slávnosti, počas ktorých všetko ožíva a vy môžete zažiť neopísateľnú atmosféru. Chodia sem často rodiny s deťmi, alebo spomínanými psami, ktorí majú vstup povolený. Výstup je jednoduchý, no počas horúčav, ktoré neskôr zastihli aj nás, nezabúdajte na dostatočné zásoby vody pre vás a vašich miláčikov. Cesta tam a späť trvá asi hodinu a pol, no ideálna je možnosť aj na celodenný výlet spojený s opekačkou a oddychom.

Bonnet.ka

Žiadne komentáre