Okrem príznakov, ktoré som vám spomínala už minule, som momentálne objavila aj ďalšie, alebo ich skôr objavil Marek. Nie, ešte stále o ničom neviem, čomu sa síce trošku čudujem, no stále to držím v tajnosti, aj keď by som mu to najradšej niekoľko krát do dňa povedala.

 Posledné dni som strašne náladová, ale že extrémne, čo je aj pre mňa dosť šok. Najskôr sa z nejakej Marekovej "priblblej" pripomienky smejem, no ešte v tej sekunde sa na to stihnem uraziť a v momente sa rozrevem. Cítim sa ako schizofrenik. Niekoľkokrát do dňa plačem, alebo mám chuť sa rozplakať, som brutálne precitlivelá a moje hormóny asi zažívajú najväčšiu párty môjho života. Zároveň som strašne šťastná. Šťastná a vďačná za to všetko, čo v živote mám. Za milujúceho manžela, ktorý to so mnou bravúrne zvláda, aj napriek tomu, že ešte ani len netuší, čo sa to so mnou deje a moje výkyvy nálad dáva s nadhľadom. Za to, že sa každý deň môžem zobudiť vedľa neho v našom krásnom dome a s našim šibnutým psom pod nohami. Jednoducho za všetko.

Okrem toho som ale aj brutálne unavená. Odkedy pracujem chodím spávať ako dôchodca, takže spánku mám relatívne dosť, no moje telo si to momentálne asi nemyslí. Do roboty prichádzam unavená, celý deň zívam a snažím sa držať pri vedomý. Keby to išlo, podopriem si očné viečka zápalkami, ako v rozprávke Tom a Jerry. Po práci sa ledva vytrepem s Montym vonku a moja rýchlosť chôdze je svetelná. Aj keď ideme na prechádzu s Montym, stále Mareka brzdím, aby sme išli pomalšie, čo už sa asi ani nedá. Najradšej by som celé dni prespala a neviem sa dočkať, kedy konečne budeme mať plot a hojdačku na dvore, kde plánujem tráviť naše popoludnia. Je teda koniec 8 týždňa a ja som tak neskutočne unavená, až sa mi chce plakať. Marek sa stále čuduje, prečo chcem ísť spať spolu so slnkom, ale keďže ešte o mojom tehotenstve nič netuší, nemá čo chápať a ja sa tak snažím ešte nejaký ten piatok vydržať, kým to na neho vybalím.

22.6.2022 Konečne je tu opäť ten deň, kedy ma čaká ďalšia kontrola u gynekologičky. V diári mám zapísaných hneď niekoľko otázok, ktoré sa plánujem opýtať a zároveň dúfam, že by som dnes mohla dostať aj prvú fotku z ultrazvuku, ktorú ako prekvapenie plánujem ukázať Marekovi na naše 3 výročie svadby. Neskutočne sa teším na jeho reakciu a už teraz viem, že sa bude plakať, teda ja určite áno a myslím si, že aj Marek vyroní nejakú tú slzu. Nechajme sa teda prekvapiť a ja idem zatiaľ plánovať ďalej.

Bonnet.ka