Ani neviem ako rýchlo to zbehlo, no prvý trimester je už takmer za mnou. Momentálne o mojom tehotenstve zatiaľ nikto nič netuší, jediný, kto je "v obraze" je Marek, ale o tom, ako som mu túto našu novinku oznámila už viete z minulého denníka č.5 a z videa na Instagrame.

Začiatok môjho tehotenstva bol doteraz ukážkový a musím povedať, že zatiaľ som neskutočné vďačná. Doteraz ma všetky "ranné" nevoľnosti obchádzali a naozaj si nedokážem predstaviť, ako by som to v práci uhrala, ak by mi bývalo každý deň zle od žalúdku a musela by som s tým fungovať. Zmienku o mojich príznakoch tehotenstva som vám už tiež písala ešte úplne na začiatku v tomto denníku. Čo sa týka bolesti pŕs, ešte stále ma to úplne neprešlo, no je to na lepšej ceste a dúfam, že to čoskoro skončí. S únavou je to už tiež o čosi lepšie. Keďže aj Marek vie, čo je vo veci, moje spomalené pohyby a potrebu si počas dňa oddýchnuť berie s väčším pochopením a ja som si povedala, že sa s nejakým poobedným spánkom nebudem obmedzovať. Moje telo momentálne obstaráva niekoľko funkcií za dvoch a preto, keď si vypýta počas dňa siestu, tak mu v tom nebudem brániť. Škoda však, že v práci takýto oddych nemôžem absolvovať. 

Rovnako ďalším neprestávajúcim príznakom je potreba častého cikania. Neviem si pomôcť, no niekedy idem na toaletu aj 10-krát počas dňa a nijak to nedokážem ovplyvniť, no naučila som sa s tým žiť. S čím ale nie som úplne stotožnená je moja pleť. Ešte stále sa na nej hocikedy objaví nová vyrážka v okolí úst a brady, ale ani tú nemám potrebuje si zakrývať makeupom v týchto horúčavách, no aj keby nebolo tak teplo, naozaj sa mi každý deň líčiť nechce. Dokážem fungovať úplne natural a na make up naozaj nemám chuť. Keď už som ale pri tých chutiach, žiadne extrémy zatiaľ nezaznamenávam. Jediné po čom siaham viac, je nealko radler, ktorý som v lete pila naozaj veľmi výnimočne, no teraz je to pomaly na dennom poriadku. Okrem radlera jem aj viac sladkostí, po ktorých som tak často nesiahala a menej vyhľadávam mäsové jedlá. Mäso síce stále milujem o tom nie je pochýb, no radšej mám ľahšie jedlá, ale to môže byť tiež spôsobené letom a teplom. Veľkým šokom je však môj apetít. Ja som všeobecne veľký jedák a zvládala som bežne "chlapskú" porciu, no dnes jem ako malý vrabec. O celej "dávke" už nie je ani reč a bežne zjem už len také polovičné množstvo, no o to zas jem častejšie. Bývam hladná niekoľkokrát počas dňa, alebo si jedlo delím na menšie porcie a jedávam ho postupne. Nič iné zvláštne som zatiaľ nepostrehla a dúfam, že ma ani nič nezvyčajné neprekvapí ani počas ďalších týždňov a mesiacov.

Bonnet.ka