Mám pocit, že tieto týždne idú strašne pomaly, alebo je to len preto, že ja sa stále teším na ďalšiu poradňu a tak len odpočítavam dni. Tento týždeň to už ale bolo konečne tu a ja som naše bábätko opäť videla na ultrazvuku. Po mesačnom rozdiely sa mi už zdalo mega veľké oproti tomu, čo to bolo predtým, ale veľký ultrazvuk nás čakal až na ďalší deň.

Ten prvý, ako som už spomínala, som kvôli chorobe na K nestihla a tak na tento druhý morfologický 3D ultrazvuk som teda šla trošku s rešpektom, čo nás bude čakať. Išiel so mnou aj Marek, aby aj on mohol konečne vidieť naše bábätko a aby sme sa dozvedeli, či je všetko v poriadku. Hoci som doteraz tvrdila, že pohlavie vedieť nechcem a všetko sme riešili v neutrálnych farbách, Marek tento názor so mnou nezdieľal a z časti mal aj pravdu, že je jednoduchšie to dopredu vedieť. Ja ako žena, ktoré máme nejaký ten šiesty zmysel navyše, som už dopredu tušila pohlavie bábätka, ktoré nám aj pani doktorka na ultrazvuku potvrdila. Okrem toho, nám poukazovala detailnejšie bábätko, prešla si jednotlivé orgány a potvrdila, že je všetko tak, ako má byť. Ostáva už iba myslieť pozitívne, aby to tak aj ostalo a dieťatko bolo zdravé.

Odkedy máme jasné pohlavie, mám pocit, že pokračovanie tehotenstva je o čosi "osobnejšie", keďže už vieme čo to bude. Mená sme už mali vopred takmer na isto "dohodnuté" pre každú jednu možnosť, no na tomto sme sa zhodli úplne. Jedinou nevýhodou, ktorú som nikdy nechcela bolo, aby malo dieťa meniny, narodeniny a Vianoce v tom istom období, ale ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy. Najskôr ma to popravde štvalo, že to vychádza takmer všetko naraz, no sú aj horšie veci v živote a dôležité je, či my tieto "sviatky" oddelíme a ako sa budú oslavovať. Je možné, že do pôrodu meno ešte zmeníme, no myslím si, že toto, ktoré mám vymyslené už pár rokov sa zamieňať nebude.

 Bonnet.ka