FASHION CIBUĽKA


Veľa ľudí to o mne ani netuší, ale som polovičný Tatranec a som na to patrične hrdá. Už od malička som trávila svoje prázdniny na dedine u babky s priamym výhľadom na Vysoké Tatry a čo to mám pochodené. Pravidelná letná turistiky a zimné lyžovačky sme nemohli vynechať. Mám kamošky, ktoré mi dokonca závideli, že som mohla chodiť na prázdniny tak ďaleko a ony maximálne do susednej dediny neďaleko Košíc. Takže nie je pre mňa žiadna novinka vybehnúť na Štrbské pleso alebo Hrebienok a cítim sa ako tunajšia.



Keď som bola malá, užívala som si detstvo so všetkým ako ma byť na rozdiel od dnešných detí. Preto aj teraz sa tu veľmi rada vraciam a mojím najobľúbenejším ročným obdobím je práve zima. Keďže počasie je už všelijaké a na sneh ako vo filme S tebou mne baví svet bežne nenatrafíme, chodíme si ho užiť aspoň sem do Tatier. Tu je vrstvenie základ a všetka móda ide bokom. Preferujem byť radšej naobliekaná spokojná cibuľka so 7 vrstvami oblečenia než fashion. Nie nefičím s najnovšími módnymi trendmi a nekupujem si každý rok nové otepľováky podľa odtieňa, ktorý je práve v kurze a zároveň farbou roka. Ak by sme išli len na výlet nebola by som dokonca ani nalíčená a o badhairday ani nevravím, ten jednoducho schovám pod čapicu.


Najviac sa preto pozastavujem nad výstrojou ostatných ľudí. Už na prvý pohľad dokážem rozoznať turistu a výletníka. Vždy mi ako prvé udrie do očí hlavne oblečenie a obuv ľudí. Takí tí klasickí, ideme sa prejsť na Štrbské pleso lebo je to „in“, majú v tom lepšom prípade aspoň pevnú obuv, no rifle či legíny sú úplná klasika. Sama tomu nerozumiem, prečo chodia v deravých rifliach alebo šatách a v čižmách na opätku alebo s holými členkami. Naozaj sa potom nedivím večerným správam, kedy musí zasahovať záchranná služba, nebodaj vrtuľník. Precenenie pri horskej turistike je najnebezpečnejšie a títo výletníci asi nepochopili, že turistické oblečenie a obuv tu nie je pre srandu králikom. Samozrejmosťou čo sa týka počasia v Tatrách je jeho premenlivosť. Aj keď na prvý pohľad je slnečno a krásne, do pár minút sa táto idilka dokáže zmeniť, s čím treba v každom prípade počítať. Radšej ak sa nám niečo nezdá je lepšie sa otočiť a vrátiť, ako ísť silou mocou ďalej a neskôr čakať na pomoc.


Všimli sme si to aj na nedávnom výlete s Marekom a Montym. Samy sme išli naobliekaní v lyžiarských kombinézach a s trekami na nohách, no popri nás bežne prechádzali výletníci len tak na ľahko. Zastávam pravidlo, radšej viac ako menej a okrem toho, môžeš sa bez strachu hodiť do snehu a nenamokneš. Od malička do mňa naši hučali, že stále je lepšie postupne vrstvy vyzliekať, než keď ti je zima a už si nemáš čo obliecť. Preto aj keď niekam ideme, nosím so sebou aspoň jedno tričko alebo mikinu navyše, lebo nikdy nevieš. Tak som sa naučila pripraviť na turistiku aj Mareka aj Monťa. Keďže ja už som vytrénovaná, balím oblečenie do rezervy aj im a radšej budem nosiť vak plný oblečenia, ale viem, že ak by mi mala byť zima, budem si mať čo doobliekať.



A čo vy a turistika, ste takí tí skutoční turisti alebo len príležitostní a našli ste sa v tomto článku? Či už patríte do prvej alebo druhej skupiny, snáď pri najbližšom výlete zúžitkujete moje poznatky a na túru sa pripravíte aj s náhradnými kúskami oblečenia, lebo ako sa hovorí: „Človek mieni, Pán Boj mení“ a vy nikdy neviete, kedy sa počasie zvrtne.

Žiadne komentáre