LEN KÚSOK ŠŤASTIA


Žijeme vo veľmi zvláštnom svete. Ani predtým to síce nebolo ideálne, no to, čo sa deje posledné mesiace už vyše roka, nikto z nás nečakal. Všetko sa pretočilo hore nohami a kto vie, či a kedy, sa priblížime stavu, ako tomu bývalo predtým. Neostáva asi nič iné, len sa tomu prispôsobiť, alebo spraviť všetko preto, aby sme celý tento negatívny vplyv vytesnili.


Áno, základom týchto dní je ostať negatívny, ale iba v testovacom smere. Pozitívne myslenie je kľúčom k úspechu a keď to poviem ja, večný pesimista a skeptik, niečo na tom bude. Nemyslite si, táto situácia nehrá do karát asi nikomu a ani ja (my) nie sme výnimkou. Jediné čo sme stihli pred koronou, bola naša svadba. Tú si neviem predstaviť riešiť v týchto časoch a úprimne je mi ľúto všetkých neviest, ktoré na deň D nedočkavo čakajú už niekoľko mesiacov, či rokov a stále nevedia, ako sa pohnúť ďalej.



Taktiež vo všetkých ostatných smeroch, zasiahla epidémia aj nás. Nás, ktorí sme ešte študovali a nevedeli, ako sa nám podarí zoštátnicovať a "začleniť" sa do skutočného dospeláckeho života. V čase, kedy firmy nevedeli, či prežijú, ako to celé zvládnu, do kedy to bude trvať a vlastne ešte stále trvá, sme končili náš študentský život. Základom bolo nájsť si prácu aj v časoch, kedy sa vo veľkom prepúšťa a voľné miesta na seba nenechajú dlho čakať. Vďakabohu Marek prácu stále mal a ja som si našla "dočasné" miesto, ktoré mi zabezpečovalo príjem a aspoň z časti pomohlo pri vybavovaní hypotéky, ktorá bola našou ďalšou výzvou, lebo riešiť hypotéku v čase krízy nie je žiadna výhra. No po všetkých problémoch, ktoré nás v tomto smere brzdili (a písala som vám už o nich TU), sme ale hypotéku úspešne vyjednali a mohli pokračovať v stavaní ďalej aj s pomocou banky.



Niekto si možno povie, že je veľkým riskom v nepriaznivej (celosvetovej) situácii začať riešiť vlastné bývanie, ktoré vlastne treba ešte len postaviť, no my sme na výber veľmi nemali. O stavbe domu sme snívali už niekoľko mesiacov, ba nebojím sa povedať, že rokov a "len" pandémia nás nemohla zastaviť. Jednoducho sme si povedali, že to zvládneme a iba tak sa tohto nášho veľkého sna nevzdáme. Nastavili sme sa na vlnu pozitívneho myslenie a nedali sa zastaviť. A ako ja zvyknem hovoriť (a celý život sa tým riadim), všetko sa deje z nejakého dôvodu a preto je to tak, ako má byť. Ak by nás mali zastihnúť nejaké problémy, som presvedčená o tom, že by nás zastavili aj v prípade, ak by žiadna kríza nebola. Nasadli sme teda na vlak s názvom "Všetko bude dobré" a nevzdávali sa, vlastne ešte stále sa nevzdávame, pretože nie sme na konci.

 


Ja som si istá, že každý je strojcom svojho šťastia, niekomu je dopriate viac, inému menej, no zas sa opakujem a som predvedčená o tom, že sa to deje z nejakého (nám možno nepochopiteľného a nezmyselného) dôvodu. Niekto tomu hovorí osud, iný náhoda, ďalší šťastie, no nič sa nemení na tom, že my sme toto všetky dokopy mali. S Marekom sme zmenili pracovné pozície aj napriek nepriaznivej dobe, postavili náš dom, ktorý ešte stále čaká veľmi veľa (aj našej) práce a plníme si sny. Ako sa hovorí, občas treba ísť aj cez mŕtvoly a nevzdávať sa. My sme sa preto nevzdali a bojujeme so všetkým, čo sa nám postaví do cesty.


 

Šaty, kabelka, spolupráca: Bonprix