Určite to poznáte. Máte chuť na fajnovú pizzu s vašimi obľúbenými surovinami, do reštaurácie sa vám ale ísť nechce a pizza z donášky už nie je taká, akú by ste ju jedli priamo z pece. Nájsť preto cesto na tú najlepšiu pizzu nie je vôbec jednoduché a aj ja som už kde aké vyskúšala. Raz bola pizza gumená, potom nie vhodne dopečená, cesto nechutilo práve najlepšie, až kým som teda našla práve toto.

Recept som objavila o Sašky (sample of taste) a už som vám ho tu raz dávala v  podobe rýchleho chleba, ktorý z neho robím tiež, hlavne vďaka jednoduchému zloženiu, krátkej doby prípravy, kysnutia a pečenia. Poďme, ale späť k pizzy.

Suroviny a ich pomer ostáva nezmenený: 600 gramov hladkej múky (ja používam 00 extra špeciál) so 400 ml vody izbovej teploty a 10 gramami klasického droždia. Do múky  môžete pridať aj soľ úplne od oka, no množstvo si budete musieť vyskúšať vy, avšak ak nebude cesto dostatočne dosolené, nie je to žiaden veľký problém. Cesto si ručne vyhnetieme a podľa konzistencie môžeme pridať buď kúsok vody, alebo múky. Takto pripravené cesto necháme 2 hodiny oddýchnuť. Po tomto čase si vykysnuté cesto si rozdelíme na malé bochníky (mne vyjde plus mínus 6 menších píz) a necháme odpočívať ešte ďalších asi 20 minút (nezabudnite ho zakryť, aby sa vám za ten čas neosušilo :) ) Zatiaľ si pripravíme omáčku. Dávnejšie som si robila vlastnú z pasírovaných paradajok, cibule a korenia, no u Sašku som odsledovala aj tento life hack a ako omáčku používam klasický hustý paradajkový pretlak so sušeným oregánom, ktorý rozriedim vodou podľa potreby a omáčka je na svete.

Aby som nezabudla spomenúť, ja mám na prípravu pizze kúpený kameň na pečenie do rúry, na ktorom pripravujem takéto pizzové/chlebové dobroty. Kameň dám vyhriať úplne od začiatku ešte do studenej rúry aspoň pol hodinu pred pečením, aby mal maximálnu teplotu a rovnako aj pizzu pečiem pri najvyššej možnej teplote, na ktorú sa moja rúra dokáže vyhriať. Vráťme sa teda k pečeniu. Keď už mám všetko pripravené a bochníky mi opäť vykysli, začnem si tvarovať pizzu. Obrovskou výhodou tohto cesta je, že ho nemusím váľkať (tým pádom nestratím nedýchanosť a hmotu neubijem), ale pizzky jednoducho vyťahám (ponaťahujem cesto do požadovaného tvaru). Nemusia byť vôbec dokonalé a nepodarené tvary vám budú chutiť oveľa viac. Aby sa mi cesto nelepilo, mám tu ďalší tip a to krupicu. Pizzový korpus naťahujem a tvarujem na "pokrupicovanej" podložke, čím sa krupica na spodok a okraje cesta nalepí a po vytiahnutí z rúry máte pizzu ako z pizzérie, vďaka upečeným zrnám krupice na ceste. Ďalšou výhodou tohto cesta je, že hrúbku pizze si bez problémov prispôsobíte, či už máte radi hrubé, alebo úplne tenučké cestá.

Takto vyťahané cesto potrieme našou omáčkou, naukladáme obľúbené suroviny a v rúre na najvyššej možnej teplote pečieme približne 8-10 minút (to už si časom odsledujete podľa seba). Pizzu následne vyberieme, pokrájame a väčšinou ešte počas pečenia zvyšnej dávky hneď zjeme.

Bonnet.ka