KOMUNIKÁCIA JE ZÁKLAD


To, že je pre mňa štýl a spôsob komunikácie alfa a omega pri jednaní medzi ľuďmi som vám už spomínala v stavebnom denníku, hneď v druhej kapitole o našom bývaní, no na túto tému by som vedela diskutovať hodiny. Hlavne v pozícii ženy, mám pocit, že je to ešte o niečo horšie, hlavne, ak komunikujete s mužmi „v ich svete“.



Mnoho ľuďom (a tým nemyslím iba pánske osadenstvo, keďže aj mnoho žien zamrzlo v dobe minulých desaťročí) rovnocennosť pohlaví nič nehovorí a stále zastávajú názor, že ženy by mali robiť ženské veci a povolania, zatiaľ čo muži sú tá „silná polovica“ populácie a zaslúžia si oveľa väčšiu pozornosť, pozíciu, či plat v práci. Bohužiaľ musím spomenúť, že aj ja som sa stretla s týmto nemilým podceňovaním ženy v mužskom svete a to hlavne v poslednom období, kedy sme začali so stavbou domu.



Ako vznikal náš projekt domu, vám už opakovať nemusím, určite ste si o tom už na blogu prečítali a ak nie, TU nájdete celý článok a preto budem pokračovať už s realizáciou a profesistami. Hrubá stavba u nás prebiehala bez problémov a každý vedel, že na prípadne otázky technického smeru ohľadom stavby som tu ja. Problém však nastal až neskôr.


Tak, ako stále, aj pri stavbe domu, som chcela mať vždy všetko zistené v predstihu a tak problémy v komunikácii so ženou na seba nenechali dlho čakať. Nehovorím, že sa vyznám do úplne všetkého, to určite nie, ale keďže som stavbárinu študovala, nejaký ten prehľad mať musím, no nemienim to v každom telefonáte hneď vešať pánom na nos. Kameň úrazu preto nastal už pri studniaroch, dokonca hneď pri prvom telefonáte. Po pár minútach rozhovoru s pánom „vŕtačom“ mi nezabudol pripomenúť, aby mu neskôr zavolal otec, manžel, brat, priateľ..... no hocikto mužského rodu, pre technické detaily ohľadom studne, pretože žena, to zrejme nemá odkiaľ vedieť a rozhodne sa do toho nebude rozumieť. Zbytok telefonátu som už len prekrúcala očami a čakala, kedy pán skončí.


Pekne sme rozhovor ukončili, poďakovala som sa za „info“ a zložila telefón. Musím ale povedať, že pár minút mi to trvalo, kým som telefonát rozdýchala a niekoľko krát sa pozastavila nad tým, ako sú ženy vnímane v technickom smere. Je podľa mňa totižto celkom logické, že keď sa zaujímam o nejakú konkrétnu vec a teraz nehovorím len o danej studni, tak pokiaľ by som o tom nemala ani šajnu, neriešila by som to ja, ale partner, či napríklad kamarát, ktorý má väčší prehľad.


Ďalší komunikačný problém nastal o niekoľko týždňov opäť. Po hrubej stavbe nasledovali elektrické rozvody a hľadanie toho správneho elektrikára. V tomto prípade bola písomná komunikácia úplne v poriadku a nič nenasvedčovalo tomu, žeby mohol nastať nejaký problém. Pre prípravu cenovej ponuku chceli ale niektorí elektrikári vidieť silou mocou dom a keďže sme boli práve doma, vedeli sme ho prísť ukázať. Ako som už spomínala, problém pri písomnej komunikácii nebol, no pri stretnutí na stavbe už očividne áno a to ten, že sme prišli s manželom obaja. 



Na pozemku nás už čakali dvaja elektrikári, ktorí zrejme predpokladali, že budú naše rozvody realizovať, no nasledovné minúty rozhodli. Počas celého nášho stretnutia sa rozprávali výhradne s manželom a so mnou neprehodili takmer ani slovo. Och, ešte že sa aspoň pozdravili. Všetky otázky ohľadom stavby smerovali na Mareka a hoci z jeho strany bolo niekoľko krát povedané, že projektant som tam ja a ja viem, kde a čo bude, nezožalo to žiaden úspech. Prešli si celý dom, všetko chceli preorganizovať a statočne ma po celý čas ignorovali. Ja som sa preto o slovo ani nesnažila, len som už odpočítavala minúty, kedy konečne odídu preč.


Tak, ako tomu bolo pri komunikácii so studniarom, aj teraz som musela túto situáciu rozdýchavať, aby som nevybuchla a prvé slová, ktoré som smerovala Marekovi, po tom čo elektrikári odišli boli: „Vieš, že títo dvaja to robiť nebudú?!“ Vysvetľovanie prečo, ani nebolo potrebné a Marek hneď vedel na čo narážam. Jednoducho drzá
ignorácia ženy na stavbe u mňa neprejde a takýto človek (ľudia) u nás nemá čo hľadať. Myslím si, že výskyt žien v technickom smere je čoraz častejší, avšak nie všetci dokážu ženy rešpektovať a brať, ako rovnocenných partnerov, čo je veľká škoda. A hlavne v prípade, ak máte záujem o zákazku, o ktorú v našom prípade šlo.

Bonnet.ka

Fotila: Andrea Nagyová
Šaty, spolupráca: Bonprix