Steny vymaľované, vypínače a zásuvky osadené, už len bývať, či?

 Veru sme k tomu teda stále bližšie a bližšie, no všetkým práca ešte stále nie je koniec. Medzipriestor by aj bol hotový, no chýba nám "spodok a vrch", teda finálna podlaha a stropy.  Čo sa týka stropov, nešli sme po istote, ale rozhodli sme sa zariskovať a do celého domu dať napínacie stropy. Je to relatívne novinka v našich končinách, no pri porovnaní so sadrokartónovým podhľadom sme našli len výhody. Rýchla a jednoduchá montáž, bez nejakých dodatočných brúsení, či natieraní a dokonalo rovný povrch.

Realizáciu týchto stropov sme nechali na profesionálov a kompletne celý dom bol za týždeň hotový a to tých metrov štvorcových máme pomerne dosť. Výrobca poskytuje na fóliu záruku 12 rokov a v prípade poškodenia, či iného "zničenia" stropu je jeho výmena jednoduchá, keďže všetko ostáva tak, ako bolo a vymeniť sa vie iba plachta. Celý postup vám tu písať samozrejme nebudem, no zaujať by vás mohla nekonečná škála vzhľadových možností. Od klasickej lesklej alebo matnej bielej, až po rôzne farby, či motívy. Dizajnov je neúrekom a navrhnúť si viete aj úplne vlastný. Napínací strop u nás teda vyhral na plnej čiare a ak práve staviate, či rekonštrujete a uvažujete nad podhľadmi, určite si čo to o týchto nových stropoch vygooglite.

Keď sme už stropy v celom dome mali hotové, čakala nás posledné rozsiahlejšia práca a to pokládka podlahy. Idea bola jasná hneď od začiatku. Celý dom (okrem kúpeľní) som chcela jednoliaty v tom istom druhu nášľapnej vrstvy podlahy. Na drevené parkety by sme potrebovali nemalý obnos peňazí a tak nám na výber ostala klasika v podobe laminátu, vinylu a dlažby. Keďže máme psíka, potrebovali sme niečo odolnejšie voči poškriabaniu, viditeľnosti chlpov aj prachu a rovnako príjemné na dotyk. V tomto prípade sme dlažbu hneď odmietli po prvých pre a proti. Obaja doma chodíme najradšej na boso a žiadne papuče u nás ani nenájdete. Veľká nevýhoda dlažby teda spočívala v tom, že hoci v zime pri podlahovom vykurovaní príjemne vedie teplo, naopak počas leta je neskutočne studená, čo sa nám potvrdilo aj v kúpeľniach, kde iná možnosť okrem dlažby nebola. A keby sa nám neskôr vinylová podlaha nepáčila, tak ju jednoducho odklikáme a nemusíme nič vybúravať.

Presný vzor vinylu sme mali kúpený už niekoľko mesiacov vopred (keďže som vedela, aký presne chcem a nenechávala nič na náhodu, ak by sa náhodou prestal vyrábať, alebo minul). Túto moju rozhodnosť ste si mohli všimnúť aj v iných oblastiach života, ako keď som napríklad svadobné šaty mala vybraté už rok vopred, o čom som písala v článku Svadobné prípravy. Späť ale k stavbe. Pokládku vinylu, sme rovnako, ako aj niekoľko ďalších prác, nechali v našej réžii. Zvolili sme si zaklikávací systém, nie ten lepený a začali realizovať. Aj pri podlahách nám celý čas pomáhali moji rodičia. Chlapci (Marek a ocko) mali na starosť ukladanie a rezanie jednotlivých dielov, zatiaľ čo my dievčatá (ja s mamkou) sme lepili podložku a okraje popri stenách. Robota nám šla dosť od ruky a za 4 dni sme položili celý dom a všetky izby.  O tom, aké to bolo náročné na chrbát a kolená vám radšej ani nepíšem, aby som vás hneď neodradila, no pocit z vykonanej práce a ušetrených peňazí je na nezaplatenie. Neskôr nás ešte čakalo montovanie líšt medzi izbami, ale to hlavné, pripravené na bývanie, sme už mali hotové.

Bonnet.ka