Viacerí by určite rok 2020 najradšej vyškrtli hrubou čiarou zo svojich životov, no ja musím povedať, že pre mňa bol v mnohom práve úspešný, za čo som nesmierne rada. Prezeraním fotiek v mobile som si uvedomila, ako veľa sa toho počas tohto roka udialo a za čo všetko som mu vďačná.

JANUÁR

Začiatkom roka sa k nám konečne dostalo video z našej svadby a strašne sa teším, že sme ju stihli ešte minulé leto. Nedokážem si predstaviť, ako by som so svojou povahou a do detailov premysleným plánovaním riešila svadbu teraz a nevedela sa zariadiť. Všetko sa nám podarilo pripraviť do posledných detailov a my sme to odpálili na tej najväčšej párty nášho života. Aj dnes ma hreje pri srdci, keď si pozerám naše FOTKY, či dokonale prepracované svadobné VIDEO.

FEBRUÁR

Hneď začiatkom mesiaca sme pokračovali v SVADOBNOM duchu. Jedna z mála tradičných svadieb, ktorá sa ešte pred epidémiou stihla a na dlhšiu dobu túto sezónu osláv aj ukončila. Posledný krát sme okrem iného stihli navštíviť našich severných susedov a spravili si krátky výlet do poľského Zakopaneho a slovenských Tatier ku babke, u ktorých sme od vtedy už ani radšej neboli a neohrozovali sa tak navzájom.

MAREC

Tento mesiac bol prelomový pre všetkých. Vo svete sa vo veľkom vyskytli známky nového ochorenia, ktoré zavítalo aj do našich končín a bežný život sa úplne zmenil. Ľudia doma začali šiť rúška a aj ja som vám pridala jednoduchý NÁVOD, ako na to aj pre tých menej skúsených v šití. Neskôr sme sa vypracovali do „profesionálnej“ úrovne a šili tieto ochranné pomôcky aj pre mnoho z vás, ktorí ste nás aj takto podporili a vlastne to trvá až do dnes.

APRÍL

Tento mesiac si tu musím uložiť aj jednu (nepeknú) spomienku na Marekov otrasný účes, ktorý už nikdy nemôžeme zopakovať (hoci, by aj chcel). Bol síce lockdown a obmedzenie mnohých prevádzok, no môj každodenný pohľad na jeho krátkovlasú hlavu ma bude desiť vždy, pri pohľade na nejakú z fotiek.  

MÁJ

Všetci sú doma, každý sa snaží vychádzať čo najmenej a tak ľudia začínajú experimentovať. Droždie sa stalo nedostatkovým tovarom. Preto aj kváskovanie a domáce pečenie chytilo nejedného z vás a ani ja som sa mu z časti nevyhla. Hoci kvások stále nemám, domáce pečivo nechýbalo ani u nás doma. Nepotrebovala som nič viac, iba malý kúsok droždia a dobroty sa len sypali. Z jedného rýchleho druhu cesta som dokázala vykúzliť domáci chlieb (prikladám vám aj RECEPT), ale aj výbornú pizzu, či hamburgerové žemle.

JÚN

Aj keď sme si boli takmer všetci po diplomy na štúdijnom, neprišli sme ani o oficiálne odovzdávanie s pár rodinnými príslušníkmi a vedením školy v aule univerzity. Konečne bol opäť čas sa pekne nahodiť a po dlhej dobe aj nalíčiť. Nevolali sme ani žiadnych príbuzných z ôsmeho kolena, či druhú polovicu rodiny z Tatier, ale užili sme si to iba vo štvorici s Marekom a našimi. Okrem červeného diplomu a pár ocenení (och, aká som na seba pyšná) sa žiadne veľké oslavy nekonali, no tradičný burger, ktorý patrí k našim „slávnostným“ jedlám, nesmel chýbať.

JÚL

Tak konečne sme sa dočkali. Stavebné povolenie v rukách a my sme nečakali ani minútu. Hneď počas nasledujúcich dní sa na našom pozemku objavil bager a stavba sa mohla začať. Môj SEN sa začína premieňať na realitu a ja sa už neviem dočkať, kedy bude hotový. O tom, ako a čo všetko nás sprevádzalo, som vám začala spisovať aj na blog v prvom „STAVEBNOM“ ČLÁNKU a budem pokračovať až po finálne úpravy, ktoré sú zatiaľ v nedohľadne. Okrem toho som začiatkom leta našla svoju prvú skutočnú dospelácku prácu a tak sa môj život študenta a prázdninovača oficiálne skončil a ja som vstúpila do toho skutočného.

AUGUST a SEPTEMBER

Leto, teplo, horúčavy. My sme nepatrili k tomu množstvu ľudí, ktorí po otvorení hraníc nutne museli ísť na dovolenku. Áno, aj naše plány sa zmenili a na svadobnú cestu sme sa v máji nedostali, no to nás nedotlačilo k tomu, aby sme hneď pri prvej možnej príležitosti šli riskovať more a pláže do zahraničia a tak sme si užívali leto na Slovensku. Objavili sme plno krásnych miest a zopakovali si niektoré turistické výstupy s Montym, ako napríklad výlet na ŠARIŠSKÝ HRAD.

Párty ani oslavy sa stále nekonajú a dlho ani nebudú, keďže druhá (podovolenková) vlna covidu prišla aj ku nám. Opäť sa všetko zatvára, prevádzky sa obmedzujú a ani halloweenske žúrku sa konať nebudú. To však neznamená, že si halloween nemôžeme spraviť samé doma. Tak, ako každý rok, rôzne trendy líčenia sa len tak hemžili na internete a už som im nedokázala odolať ani ja. Síce moje (ne)umelecké líčenie nebola žiadna sláva, ale aj tak som sa oň s vami podelila v podobe jednoduchého NÁVODU na blogu.

NOVEMBER

Nebolo to síce práve v tomto mesiaci, ale už o niečo skôr, čo som začala fotiť fotky na blog s Andy. Môjmu hanblivému a introvertnému ja, to je síce trochu proti srsti fotiť pred cudzím človekom, no nekonečné „hádky“ s Marekom ma tak trochu prinútili. Okrem toho, že to zvládame v rekordne krátkom čase, fotky sú neporovnateľné a tak už ani Mareka fotením netrápim a vlastne ani seba. Prvé fotky od Andy ste mohli vidieť v TOMTO článku,  potom ešte TU, alebo aj TIETO jesenné, či naposledy TENTO blogový post.

DECEMBER

Vianoce sme poctivo odbojkotovali a ja som odmietla kupovať vianočný stromček. Povedala som si, že posledné takého Vianoce prežijem a budúci rok (snáď už vo svojom) sa budem realizovať. Tento sviatok síce rada nemám, ako som vám už písala o VIAMOČNOM HUMBUGU, no výzdobu milujem a tú atmosféru obzvlášť.

 Bonnet.ka