Posledné minúty starého roka 2019 už čoskoro odbijú a tak som si pre vás pripravila zhrnutie toho môjho. Nájdete v ňom moje NAJ okamihy v niekoľkých článkoch, ku ktorým sa jednoducho prekliknete, ak vás budú zaujímať o čosi viac.
Január,
Február, Marec
Prvé dni roka 2019
u nás začínali úplne rovnako, ako bude aj ten nadchádzajúci. V Košiciach
nebolo ani chýru ani slychu po snehu a tak sme sa za ním museli ako vždy
vybrať do Tatier, môjho druhého
domova. Aj teraz keď sa na tieto fotky pozerám, najradšej by som sa hneď teleportovala
a hodila do snehu, ale čo už, snáď sa toho nášho košického ešte dočkáme,
ale poďme naspäť k môjmu zhrnutiu. Začiatkom roka sme s Marekom absolvovali
fotenie, takú našu svadobnú generálku s Klaudiou. Fotili sme v mojom najprirodzenejšom
prostredí a to v snehu. Hoci sme strašne vymrzli a domov cestovali
s premočeným oblečením vo vyhrievaných sedačkách, veľmi som si to užila a odmenou
nám boli krásne fotografie. Keďže dovtedy sme nemali žiadnu spoločnú „pamiatku“
rozhodla som sa jednu z týchto fotiek zhmotniť a darovala som
Marekovi na Valentína fotoobraz.
Hoci tento sviatok nijak neuznávame, padol vhod a tak sa nám na stene
vyníma krásna pamiatka. Postupom roka som mala čoraz viac povinností, no
najviac som riešila svadbu a svadobné prípravy. Hoci som nikdy
nestresovala, nemohla som nič nechávať na náhodu a všetko som zodpovedne
plánovala.
Apríl, Máj
Prišiel Apríl a my
sme pomaly začínali s pozývaním nasvadbu. Aj keď už asi všetci hostia vedeli kedy sa bude svadba odohrávať,
prekvapením bolo miesto konania, ktoré sa dozvedeli zo svadobných oznámení, na
ktorých som si takisto dala záležať a tvorili jednu z mnoho záležitostí,
ktoré som si vyrábala a pripravovala sama popri všetkých školských
povinnostiach. Začiatkom Mája som mala asi najnáročnejšie
obdobie. Hecla som sa a všetky skúšky zvládla na predtermíny, pretože
to inak ani nešlo. Jeden deň som ukončila letný semester a hneď na ďalší
som jazdila na Majstrovstvách sveta v hokeji, na ktorých sme s Marekom
robili šoférov pre funkcionárov zahraničných tímov a užívali si hokejovú
atmosféru u nás v Košiciach. Okrem toho som si cez tých pár dní voľna,
ktoré som počas majstrovstiev mala, odskočila do Žiliny na medzinárodnú
súťaž, kvôli víťazstvu v našom fakultnom kole. Vôbec mi to do môjho
harmonogramu nepasovalo a aj napriek všetkým mojim námietkam, som sa
zúčastniť musela, či už som chcela alebo nie. A tak som tieto dva nekonečné
májové týždne prejazdila a koncom mesiaca „utekala“ užiť si ešte pár dní
zaslúženého voľna s mojim, vtedy ešte len takmer, manželom. Užili sme
oddych počas pár dní vo wellness hotely v neďalekom Rzeszowe, ktoré nám padli veľmi vhod.
Jún a deň D
Bol tu Jún a sním
aj dlho očakávaná svadba. Pred tou našou nás čakala ešte jedna, za ktorou sme
cestovali na Liptov. Keďže sme boli
pozvaní celá rodina, nesmel chýbať ani náš malý Monty, ktorý poslušne čakal na
izbe kedy ho opäť počas večera prídeme pozrieť a skontrolovať, aby mal aj
on prípravu na tú našu svadbu. Ubehlo medzi tým len pár dní a my s Marekom
sme už kráčali koncom júna spoločnou cestou životom. Tento deň bol pre mňa ten
najkrajší a zároveň nezabudnuteľný. Našu svadbu som si užila do poslednej minúty a som nesmierne vďačná, za to ako
to celé vypálilo. Párty do rána bieleho, kedy sme s vychádzajúcim slnkom
ľahli do postele aspoň na pár minút spánku. Jednoducho svadobný deň na
nezaplatenie. O tom, ako to celé prebiehalo sa dozviete v mojom najčítanejšom
článku práve TU.
Júl, August
Hneď v prvý Júlový
deň po svadbe nás čakali svadobné portréty
s Paľom, na ktoré spomíname dnes v podobe fotoknihy, ktorá nám naše adrenalínové fotenie pripomína. Rovnako
ako aj na svadbe, teraz som sa takisto, obklopená prírodou, prezliekala do
mojich ďalších „svadobiek“. Hneď na ďalší deň sme sa vybrali na našu „po“svadobnú
cestu do nášho obľúbeného Krakowa. Je
to mesto, na ktoré sa vieme „spoľahnúť“ a vždy keď sa rozhodujeme kam
zamierime, výber padne na toto Poľské veľkomesto. Po niekoľkých dňoch sme sa
presunuli do známeho Zakopaneho a malej
útulnej rezidencie. Nič krajšie sme si vybrať nemohli a odporúčame toto
ubytovanie všetkými desiatimi. Krásne chatka v klasickom drevenom štýle s moderným
duchom. Okrem toho sme stihli vidieť asi najdlhšiu nákupnú pasáž na poľskom
vrchole Gubalowka a tradičnú uličku plnú rôznych obchodíkov pomedzi
turistov dole v meste. Boli sme, videli sme, ale mesto ako také nás nijak
neuchvátilo. Zbytok školských kalendárnych prázdnin sme ši užívali v bazénoch
doma, na kúpalisku a koncom augusta sme sa vybrali na rybačku s našimi kamarátmi
do Maďarska.
September, Október, November
Počas septembra
som si užívala moje posledné oficiálne študentské prázdniny, ktoré na konci
privítali aj posledný inžiniersky ročník. Začiatkom nás čakala ešte tretia svadba tohto roku, na ktorú sme
už šli spoločne ako manželia. Koncom mesiaca sme s mojim už manželom Marekom
a psom Montym absolvovali spoločné nazvem to rodinné fotenie. Po takmer roku sme sa s Verou konečne dohodli
na spoločnom termíne. Fotenie bolo úžasné, rovnako ako aj výsledné fotky a aj
Monty bol prekvapivo poslušný skvelý pes, nemám sa na čo sťažovať. Od októbra
som už poctivo zarezávala v škole. Nekonečné prednášky či zadania mi nedeli
pokoj ani v poslednom ročníku a tak som rovnako poctivá, ako za predošlých
5 rokov aj teraz makala od prvých týždňov. Inak tomu nebolo ani teraz. Cviká a takmer
100% účasť na prednáškach pre mňa nebola žiadna neznáma a tak som v tom
aj pokračovala, veď ako sa hovorí šťastie praje pripraveným...
December
...a pripraveným
patrí svet. Aspoň v mojom prípade tomu tak bolo. Na mikuláša sme s dievčatami
zorganizovali náš už v poradí tretí BloggerMeet,
ktorý dopadol opäť výborne, preto to nevzdávame a budúci rok sa chystáme
pokračovať. Uprostred Mesiace sme s Marekom „oslávili“ naše 8sme výročie a takmer
pol roka manželstva. Rovnako, ako tomu bolo aj naposledy, všetky skúšky v škole
som spravila v predtermínoch a tak som si koniec roka užívala v pokoji.
Mohla som si dovoliť vypnúť. Nič nerobiť, oddychovať a po Novom roku sa
pripravovať na diplomovku a štátnice. A popravde už sa toho neviem
dočkať.
Viem, že rok 2020
bude pre mňa a hlavne pre nás prelomový. Teším sa, že konečne ukončím 6
rokov nekonečnej školy, zamestnám sa a všetko sa zmení. Snáď sa nám s Marekom
pomaly podarí postaviť na vlastné nohy a sen o našom vlastnom bývaní
sa pomaličky bude stávať realitou, ale veď o tom neskôr.... Tak vám prajem
do nového roku len to najlepšie a nech sa vám splnia všetky sny. ♥
Žiadne komentáre